Nejeden člen súboru z piesne Vivat Slovakia musel zaplakať, keď po štyroch rokoch počul v televízii rozlúčkový sólospev svojho šéfa. Bolo to teátro, aké dokáže predviesť len málokto. Slzy v očiach musela mať nejedna babka demokratka, lebo jej orol z Pasienkov pripomínal zmoknuté kurča. Ale čo by V. Mečiar neurobil, keď chce byť zaživa oplakávaný? Je to len jedna z vložiek jeho nekonečného repertoáru. Zabrnkať na city občana, vytknúť mu zradu a zneisťovať, to dokáže len politik bez demokratickej výbavy. Verím, že postupom času sa aj odchody politikov u nás budú brať ako samozrejmá vec tak, ako je to vo vyspelých západných krajinách. Politik dôstojne prizná víťazstvo súpera, zablahoželá mu a odíde bez škandalizovania. Tiež je smiešne, aby politik hovoril, že nikomu neublížil. Veď to má byť úplna samozrejmosť, čo v tomto prípade neplatí. Veľa bolo afér, intríg, násilností a ľudského utrpenia za vlády tohto muža, chorobne posadnutého mocou. Pravdivé bolo, "len ON to dokáže". Dokázal naozaj všetko s podporou svojich neduživých spojencov v koalícii, ktorých z národnej hrdosti a robotníckej cti bolia kolená. Občania v parlamentných voľbách jasne deklarovali, že táto poloha sa im nepáči ani u veľkohubého Ľuptáka, ani iných, ktorí by ho chceli nasledovať. Z toho vyplýva, že ani docentmi práva zvýrazňované víťazstvo hnutia nevzpružilo ich predsedu, ktorý toto víťazstvo považuje za prehru. Všetko je teraz v rukách širokej koalície, ktorá, zahnaná do kúta, ako opozícia dokázala prekročiť vlastný tieň. Občan od nej teraz očakáva to isté. Ona je reálnou silou, ktorá dostala mandát urobiť niečo so zruinovaným Slovenskom.

Jozef Škvarenina, Nedanovce