li, majú ju zástupcovia občanov, vedno so zodpovednosťou voči tým, koho vlastne zastupujú. Dôvody naznačujú, že to môže byť príležitosť prchavá. Nemožno si síce nevšimnúť fakt, že by sa v tábore bývalej opozície nehovorilo o priorite chopiť sa moci na pôde parlamentu, keďže výsledky volieb zadali príležitosť na udržanie ústavnej väčšiny, ale treba si všimnúť aj fakt, že sa v tomto tábore stupňujú rozhovory o vláde. Niekto zrejme lepšie odpozoroval, že moc je účinnejšia, ak vládne, než vtedy, ak tvorí a schvaľuje zákony a v tom by chcel asi aj pokračovať. Takúto politickú prax by sme nemali akceptovať. Exponovanie moci výkonnej pred mocou zákonodarnou môže občan posudzovať ako vydieranie v tom zmysle, že ten, kto by chcel podmieňovať svoju časť v ústavnej väčšine, podmieňuje túto časť počtom získaných postov vo vláde. Už skutočnosť sama, že voľby neboli o voľbe vlády, ale boli to voľby do Národnej rady SR, naznačuje, že prioritu musí mať vytvorenie parlamentu, a nie vytvorenie vlády. Kto to chápe v opačnom poradí, zrejme nevie a vedieť nechce, že vláda je pre občana vecou druhoradej dôležitosti. A možno práve toto je kameň úrazu, pretože v živote spoločnosti je to tak, že minister nebude pokukávať po tom, aby sa stal poslancom, to skôr zástupca občanov bude pokukávať, aby sa stal čo najskôr ministrom. Čeliť týmto tendenciám, ktorých obsahom je v podstate boj o moc, o viac moci v rámci exekutívy, osobné ambície jednotlivcov uchopiť túto moc za každú cenu, možno iba exponovaním moci zákonodarnej, a to teraz, lebo hrozí strata príležitosti. Keby sa malo naďalej prehlbovať exponovanie moci exekutívnej, ľahko by sa mohlo stať, že ústavná väčšina, teda to, čomu sa voliči strán doterajšej opozície vrátane SOP a niektorí politici z tohto tábora po oznámení výsledkov volieb najviac tešili a na čom tento tábor zakladá svoje víťazstvo, by sa premenila na fatamorgánu. Ústavnej väčšine sa treba menej tešiť. Treba sa skôr usilovať o jej reálne preskúšanie, či jestvuje naozaj, alebo či to je iba matematická veličina. Je na to príležitosť a sú na to aj metódy. Občania akiste očakávajú, že skúška bude o tom, že sa urýchlene zmenia niektoré ústavné zákony, napríklad o priamej voľbe prezidenta. Skúška bude o tom, čo sa urýchlene urobí s FNM a so SIS-kou a čo sa urobí v oblasti bezpečnosti občanov, teda v oblasti kriminality. Je predsa naskrze evidentné, že táto vláda mohla vyčíňať iba vďaka tomu, že spolu s ňou vyčíňala aj väčšina nášho parlamentu. Keby sa ústavná väčšina jasne a urýchlene potvrdila, terajšia vláda by už určite nevyčíňala, ale konala by iba tak, ako by jej to dovolil novokonštituovaný parlament. A konala by iba dovtedy, dokedy by jej to takýto parlament umožnil. Pád tejto vlády by nesprevádzalo prenášanie zodpovednosti za osud štátu z tejto vlády na vládu budúcu, ale pod dozorom parlamentu by dokončila svoje veľdielo naplnené krízami všakovakého druhu s plnou právnou a morálnou zodpovednosťou zato, čo v našej krajine spôsobila.

J. Buš, Bratislava