"Môj kabinet nepadol preto, že neviem, koľko je dva a dva. Práve naopak. Počítať viem až príliš dobre a v prvom rade sa snažím skladať účty môjmu svedomiu," nechal sa v nedeľu na zhromaždení koaličného Olivovníka v Bologni počuť odstupujúci taliansky premiér Romano Prodi. Jeho slová vzápätí objasnil vicepremiér Veltroni: "Keď bolo jasné, že nedokážeme získať väčšinu, prišiel k nám jeden z poslancov s ponukou, že nechá zo sály vyjsť zopár svojich ľudí výmenou za to, ak mu dáme jeden z televíznych kanálov a autonómiu pre istý región." Prodi však pokračoval aj ďalej: "Chceli od nás televízny kanál pre Padániu a autonómiu pre Lombardiu." Médiá vzápätí priniesli aj meno záhadného emisára: Daniele Roscia, člen separatistickej Severnej ligy.
Prodi odmietol spraviť rošádu, ktorá by bola pre ktoréhokoľvek z jeho predchodcov v doterajších 54 talianskych kabinetoch prirodzeným pokračovaním partie spejúcej k jasnému matu. I keď Massimo D‘Alema, tajomník koaličných ľavicových demokratov (bývalá SDL), sa ešte pokúšal v rozbúrených vodách parlamentu nájsť novú väčšinu a mnohí predpokladajú, že on sám by neodmietol poverenie zostaviť novú vládu. Olivovník však už nie je iba súčtom strán bývalej opozície voči politike Berlusconiho pravice - dnes je samostatnou politickou silou, ktorá v sebe rozpustila jednotlivé stranícke symboly a členské základne. Je v ňom miesto pre Prodiho i Veltroniho, iba D‘Alema sa tu stále cíti ako hosť a jeho hlas pomaly stráca na váhe.
Kľúč k rozuzleniu vládnej krízy má v súčasnosti v rukách prezident Scalfaro. Odstupujúceho Prodiho zrejme už onedlho nahradí doterajší minister štátneho pokladu Ciampi. Predpokladá sa, že na obsadení jednotlivých kresiel sa toho veľa nezmení, aj keď oficiálne to bude vláda s prívlastkom "úradnícka". Denník La Repubblica poznamenáva, že "úradnícky" kabinet v taliančine znamená to isté, ako "prezidentský". A práve v tom sú obrovské manévrovacie schopnosti prezidenta Scalfara, ktorý za necelých šesť rokov dokázal zostaviť už tri podobné "nezávislé" kabinety, ktoré navyše patrili k tým najúspešnejším. Ich jedinou nevýhodou bolo, že záviseli od podpory rôznych nesúrodých politických zoskupení.
V čase, keď sa Taliansko pridáva k jednotnej európskej mene, pričom doteraz nemá schválený štátny rozpočet, je akákoľvek stabilita vítaná. Už na jar však bude potrebné zvoliť Scalfarovho nástupcu a Rím by sa nerád ocitol v situácii spred šiestich rokov, keď sa parlament po nekonečných ťahaniciach zhodol na Scalfarovi až v dôsledku psychózy, ktorú spôsobilo zavraždenie sudcu Falconeho mafiou v palermskom Capaci.
JURAJ KITTLER