Býva charakterizovaný ako neobyčajne šarmantný alebo aspoň zdvorilý a presný, ako hostiteľ poskytujúci bohaté večere, ako milovník silných nápojov a výrokov, ako obratný taktik. Ale aj ako "gumová stena", ako kolísavý a predovšetkým ako človek, ktorého v jeho akciách ani v najmenšom nebrzdí morálka, napísal rakúsky denník Kurier. Miloševičove verejné vystúpenia sú zriedkavé, jeho porušenia slova a klamstvá sú však nespočetné. Richard Holbrooke pozná juhoslovanského prezidenta ako nikto iný. Za sebou majú mnoho vyjednávacích maratónov. Oslovujú sa krstnými menami a vďaka Miloševičovej bankárskej príprave v USA nepotrebujú tlmočníka. V rozpore s niektorými správami Holbrooke tvrdí, že on a "Slobo" na seba nikdy nekričia. V každom prípade však samorast "diplomátor" imponuje patriarchovi "balkánskej demokratúry". V knihe Moja misia o bosnianskych mierových rokovaniach na leteckej základni v Daytone (jeseň 1995) zaznamenáva Holbrooke najrôznejšie Miloševičove nálady. Keď bosniansky prezident Izetbegovič prijal jeho územnú ponuku, "pribehol k nám Miloševič okamžite. Úplne ho ovládli jeho city. Objal amerického vyjednávača Kerricka a my sme s prekvapením zbadali v Miloševičových očiach slzy. Každému z nás srdečne potriasol rukou". Po krátkom čase sa ukázalo, že radosť z dohody bola predčasná, pretože Momčilo Krajišnik, zástupca bosnianskych Srbov, nesúhlasil. Miloševič totiž odstúpil niekoľko predmestí Sarajeva za chrbtámi svojich bosnianskych bratov: "Moslimovia si Sarajevo zaslúžia, pretože sa statočne bránili." Predtým Miloševič bojoval, aby Bosna bola rozdelená podľa kľúča 49 percent pre Srbov a 51 percent pre Chorvátov a Moslimov. "Môžete mi dať všetko," vravel vyjednávačom. "Skaly, močiare, kopce - to je jedno, len ak to bude 49 percent." Než však bol ochotný pristúpiť na túto dohodu, vyhľadal Holbrooka a zúril: "Vy ste ma napálili. Ako vám teraz môžem dôverovať?" Bol to 19. deň rokovaní, ktorý mal trvať 22 hodín. Celkový Holbrookov dojem: "Zdá sa, že Miloševič čas v Daytone vychutnáva, aj keď sa rád hrá na divého muža."
Keď Washington na Balkán posiela Holbrooka, je to ohlásenie diplomatickej bleskovej vojny. Nasleduje rokovanie v Belehrade, Prištine a Bruseli počas jedného dňa, hektické pendlovanie, ktoré trvá dni a noci, kým nie sú nepriatelia spracovaní. Tento 57-ročný diplomat má dosť fyzických rezerv. Holbrookovi, synovi nemecko-židovských emigrantov, je pripisovaná tá najväčšia schopnosť odporu, ktorú jeho partneri občas spoznajú vo forme úplne nediplomatického revu.
(ČTK)
