Aj vy už tušíte, že veta: "Už ma nič nemôže prekvapiť!" je nerealistická? Izraelský premiér Bibi Netanjahu zveril post ministra diplomacie do rúk exgenerála Ariela Šarona. Po víťazných voľbách našiel kreslo pre Šarona až po nátlaku Šaronovho politického priateľa Davida Levyho. Pre starého "Arika" vytvorili kreslo ministra infraštruktúry. Levyho intervencia premiéra príliš nepotešila - ešte nezabudol, ako sa Levy pred časom zahral na Kennetha Starra a Bibi bol prinútený verejne priznať svoju mimomanželskú "aktivitu". Levy si dôležité kreslo ministra vôbec neužil - premiér ho celé mesiace ignoroval.
Arik Šaron, prezývaný tiež Buldozér, je kontroverzná osobnosť. Majiteľ najväčšej ovčej farmy v Izraeli (keď sa jeho ovečky rozmnožili, zrazu prestal dovoz lacného jahňacieho mäsa z Argetíny) nikdy neskrýval ambície stať sa premiérom. V tzv. jomkippurskej vojne, keď Egypt a Sýria zákerne napadli Izrael v deň národného náboženského pôstu, to nevyzeralo práve najlepšie, vystúpil generál Šaron pri obrane Sinajskej púšte a Suezského kanála, a defenzíva sa zmenila v krátkom čase na ofenzívu. Za vysokú cenu. Vojaci neraz hovorili, že stratégia Šarona nebrala vôbec do úvahy straty na životoch. Nesporne dobrý veliteľ, ale aj bezohľadný a egocentrický muž. V čase vojenskej akcie Mier pre Galileu (oblasť, ktorá bola často bombardovaná kaťušami z Libanonu) mal Šaron dohodu s vtedajším premiérom Beginom postúpiť o 40 km do vnútra Libanonu, ale prenikol hlbšie. Nešťastným vyrcholením boli krvavé jatky palestínskych utečencov v utečeneckých táboroch Sabra a Šatilla. Šaron a jeho armáda nezdvihli prst, aby vraždeniu zabránili. Svet bol šokovaný. Šaron bol prinútený rezignovať na post ministra obrany a zodpovednosť neminula ani premiéra Begina, pre ktorého to bol začiatok zdravotných ťažkostí.
Arika určité percento Izraelčanov - tak ako u nás Vladka - uctieva ako boha, ale väčšina je naňho alergická. (Na jednej dinner party asi pred 15 rokmi hostiteľka, sympatizantka Begina vyhlásila: "Keby som vedela, že zomieram na rakovinu, najprv by som odbachla Šarona." Jeden zo zasvätených hostí sa usmial: "Moja drahá, len nám daj včas vedieť, aby sme ťa naučili dobre strieľať.")
Čo sa vlastne skrýva za rozhodnutím vrátiť tohoto odpísaného muža do vysokej politiky? Bibi dobre vie, že donekonečna sa nemôže opierať o ošúchané požiadavky 13 percent obsadeného územia. Bibi sa bojí o vlastný život. Nebezpečie mu nehrozí zo strany Hamas, ale od tých extrémistov, ktorí ho dostali k moci, teda židovských ortodoxných fanatikov a osadníkov. Preto dnes nosí nepriestrelnú vestu. Preto si prizval Šarona, najväčšieho zástancu osídľovania palestínskych teritórií, ktorý bude niesť ťarchu zodpovednosti za budúce rozhodnutia. Alebo je to posledný pokus, ako predísť vytvoreniu širokej celonárodnej vlády.
EDANA MARASH-BORSKÁ
(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)
