"Myšlienky Ludwiga Erharda opäť vládnu Nemecku," vyhlásil rozhorčene sociálny expert sociálnodemokratickej poslaneckej frakcie v Spolkovom sneme Rudolf Dressler. Myšlienkami kresťanskodemokratického spolkového kancelára Ludwiga Erharda, tvorcu nemeckého hospodárskeho zázraku, myslel Dressler tézy svojho straníckeho druha Boda Hombacha. Budúci spolkový kancelár Gerhard Schröder už oznámil, že Hombach, jeho dlhoročný priateľ a poradca vo volebnom boji, súčasný minister hospodárstva v Severnom Porýní-Vestfálsku bude spolkovým ministrom v úrade spolkového kancelára. To, čo tak rozhorčilo Rudolfa Dresselara, boli Hombachove tézy o sociálnej politike budúceho Nemecka. "Cesta nevedie späť k sociálnemu štátu starého typu," uvádza Hombach. "V budúcnosti bude stanovený dôchodok 70 percent životného minima. O zvyšok sa potom musí postarať každý sám," vyhlasuje. A Schröder sám vyhlasuje, že sa tak len potvrdzujú jeho slová: "Nie je ľavá alebo pravá ekonomická politika - je len zlá a dobrá."
Bodo Hombach v úrade spolkového ministra je politickou výzvou tzv. ideologickému krídlu SPD, ktorého najvýraznejším predstaviteľom je predseda Oskar Lafontaine. Ani Oskar Lafontaine však nezaháľa. Ideologické krídlo v SPD má posilniť budúci predseda jej poslaneckej frakcie. Dosiaľ ním bol Rudolf Scharping, ktorý rozhodne nepatrí k Lafontainovým priateľom. Bol to práve Lafontaine, ktorý ho pučom odstránil z predsedníctva SPD. Lafontaine si želá, aby sa novým predsedom poslaneckej frakcie stal doterajší generálny tajomník SPD Franz Müntefering. Rudolf Scharping má byť "odsunutý" na funkciu spolkového minista obrany - ale Scharping sa bráni zubami-nechtami. "Chcem zostať tým, čím som bol," tvrdí a má - ako sa zdá - aspoň zatiaľ, podporu väčšiny poslancov SPD.
Lafontaine stúpil do kaluže i návrhom, aby sa predsedom Spolkového snemu stal podpredseda SPD Wolfgang Thiersa, ktorý pochádza z východného Nemecka. Proti tomuto návrhu protestovali predovšetkým ženy medzi poslancami SPD - a tých je asi 30 percent. Predsedníčka Spolkového snemu musí byť žena - vyhlasujú. Navrhujú dve kandidátky, obidve z bývalej NDR: Sabinu Kaspereitovú alebo Christu Hanenwickelovú. A hneď si kladú podmienku. Ak ich želaniu nevyhovejú, musí byť budúcim spolkovým prezidentom žena. To sa však Oskarovi Lafontainovi nepáči. Funkciu spolkového prezidenta, ktorý bude volený v máji 1999, totiž prisľúbil bývalému ministerskému predsedovi Severného Porýnia-Vestfálska, 68-ročnému Johannesovi Rauovi.
Jedno je isté: Nová spolková vláda neprevzala ešte moc a v sociálnej demokracii sa začína zákulisný boj o to, kto bude mať hlavné slovo pri vytváraní nemeckej politiky - pragmatik Gerhard Schröder alebo ideológ Oskar Lafontaine.
RUDOLF STRÖBINGER, Bonn
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
