Boris Jeľcin má opäť zdravotné ťažkosti - tentoraz ide o zápal priedušnice. Ruský prezident v nedeľu pricestoval do Uzbekistanu na svoju prvú zahraničnú cestu po viac ako pol roku. Jeho cesta však zrejme vyvolá nové otázky týkajúce sa zdravia 67-ročného prezidenta a jeho schopnosti vládnuť. V nedeľu bolo jasne vidno, že Jeľcin stratil rovnováhu na privítacej ceremónii pred prezidentským palácom v Taškente. Prezident Islam Karimov rýchlo chytil Jeľcina za lakeť a pomohol mu vrátiť sa do budovy po tom, ako ceremóniu skrátili. Ruská agentúra RIA citovala kremeľského šéflekára Sergeja Mironova, ktorý Jeľcina sprevádzal, a podľa ktorého sa s Jeľcinovým zdravím nedeje nič zlé a včera vyzeral lepšie než v nedeľu.
Krátko nato, ako včera obaja prezidenti podpísali sériu dokumentov o spolupráci, Jeľcina postihol dlhší záchvat kašľa pri prejave. Novinárom neskôr povedal len, pokúšajúc sa o úsmev, že sa cíti "dobre". Karimov, ktorého plynulý a energický prejav kontrastoval s Jeľcinovými pomalými frázami, označil ruského lídra za faktor stability vo vzťahoch oboch krajín.
Jeľcin, ktorý mal vzápätí uskutočniť dvojdňovú návštevu Kazachstanu, sa včera rozhodol pre večerný návrat do Moskvy. Jeho slabosť počas návštevy Taškentu tlačová služba zdôvodnila "nachladnutím". Skrátenie návštevy urobil na radu lekárov, ktorí napokon oznámili jeho diagnózu - zápal priedušnice. Jeľcin užíva antibiotiká a má mierne zvýšenú teplotu. Nachladol už pred odchodom z Moskvy, trval však na uskutočnení cesty, povedal novinárom v kazašskej metropole Almaty prezidentov hovorca Dimitrij Jakuškin. "Boris Nikolajevič bol proti skráteniu návštevy, ale lekári na tom trvali," povedal. Podľa Jakuškina by si mal Jeľcin ľahnúť, podľa šéflekára Mironova by mal len zredukovať svoju pracovnú záťaž.
Jeľcin podstúpil pred dvoma rokmi operáciu srdca - bol mu voperovaný tzv. bypass - a odvtedy je jeho zdravie pod bedlivou kontrolou verejnosti. Západ má obavy, pretože Jeľcin má v rukách ešte stále koncentrovanú moc nad druhou najväčšou jadrovou mocnosťou sveta. Ruskom v súčasnosti zmieta ekonomická kríza, a navyše sa stupňuje napätie vo vzťahoch Ruska a NATO pre kosovskú krízu.
(REUTERS, r)
