amu, posunie sa do popredia téma vnútornej bezpečnosti. To, čo je v súčasnosti len predmetom povrchného záujmu, by sa tak mohlo stať výbušnou témou. Dohoda štátov únie posunie rezorty vnútra a súdnictva na jednotnú rovinu. Bezpečnostný štandard v kandidátskych krajinách by však už nemohol byť rozdielnejší, než je v súčasnosti. Rakúska strana označuje spoluprácu s niektorými krajinami, napríklad so Slovinskom, za príkladnú, na druhej strane však stav bezpečnostných zložiek v iných krajinách, napríklad v Maďarsku, za katastrofálny. Brusel je znepokojený hlavne rozsiahlou činnosťou podsvetia - policajný aparát, považovaný za skorumpovaný, nemá kriminalitu pod kontrolou. Rakúsko má zlé skúsenosti predovšetkým v oblasti ochrany vonkajších hraníc územia Schengenskej dohody. Schengen sa osvedčil, vyhlásil rakúsky minister vnútra Karl Schlögel pri nedávnom bilancovaní dohody, pre rozdielne azylové a vízové podmienky sa však nedarí zvládnuť nelegálnych emigrantov. Aj v tejto oblasti je za problémovú krajinu považované predovšetkým Maďarsko - najviac nelegálnych emigrantov a prevádzačov bolo zadržaných na maďarsko-rakúskych hraniciach. Druhú najväčšiu skupinu utečencov, ktorí sa pokúšajú o nelegálne prekročenie hraníc, tvoria Rumuni.

Ako uviedli kruhy Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), takzvané Schengen Task Force Groups už skúšobne vyučujú "schengenské metódy". "Pritom však úradníci strácajú schopnosť rozoznávať medzi nelegálnymi emigrantmi a utečencami," sťažuje sa nemenovaný predstaviteľ UNHCR.

Väčšina kandidátskych krajín donedávna sama produkovala utečencov, preto budú potrebovať viac času, aby v azylových otázkach našli vlastný rytmus, dodáva v závere Die Presse.

(TASR)