á. U nás sú duševné choroby po kardiovaskulárnych ochoreniach a chorobách pohybového aparátu na treťom mieste medzi príčinami invalidity. Kde je však hranica medzi normálnym a patologickým? Podľa psychiatrov je táto hranica veľmi neostrá. Odborníci dodnes nemajú medzi sebou vyriešené ani to, čo je duševná porucha a čo je už choroba. Podľa niektorých názorov duševné poruchy sa stanú chorobami vtedy, keď sa v organizme naruší biologický fundament. Sú však i poruchy, ktoré tvoria súčasť osobnosti človeka od jeho narodenia, sú jeho trvalou charakteristikou. Napríklad žiarlivec. Alebo extrémne zlostný človek. Ako hovoria psychiatri, v takýchto prípadoch nemožno povedať, že ide o chorého, ale skôr zvláštneho človeka. Pozoruhodný je napríklad aj prípad vysokej inteligencie. Výskumy ukázali, že mozog extrémne inteligentného človeka má tiež svoj osobitný biologický substrát. Je to vari tiež choroba…? Každá črta či vloha prechádza v živote jedinca vývojom, ovplyvňujú ju udalosti života a rovnako i ďalšie zložky osobnosti. Je paradoxné, že veľa vynikajúcich ľudí dosiahlo uplatnenie práve vďaka nejakej psychopatickej vlohe. Ak je totiž nadaný človek extrémne sebavedomý a bezohľadný, môže nadanie lepšie zužitkovať. Často však vzniká aj situácia, že takýto jedinec je vysoko tvorivý a pre spoločnosť robí pozitívne veci, ale na druhej strane môže trpieť jeho rodina. Jeho deti či partner ho môžu vidieť ako postavu, ktorá im zničila život. Skrátka, psychiatri nikdy nezabudnú zdôrazniť, že hodnotenie duševného stavu býva veľmi subjektívne a je často vecou pohľadu. Stav, ktorý môže jedným vyhovovať, druhých ubíja. A naopak…