BRATISLAVA (SME - dd) - Jedným z najväčších neplatičov v SR je štát. Objem faktúr po lehote splatnosti sa síce každý deň mení, podľa informácií denníka SME však v týchto dňoch presahuje 5 mld Sk. Iba vzhľadom na neplatenie sa štátu stále darí oficiálne vykazovať schodok rozpočtu na úrovni medzi 8 a 9 mld Sk. Ak by sa však do výdavkov započítali aj platby, ktoré neboli načas uhradené, aj keď predmet kúpy štát používa, dosiahol by fiskálny deficit štátneho rozpočtu na konci septembra zhruba 13 mld Sk. To je viac, ako bol fiskálny schodok za celý minulý rok, keď dosiahol 12,021 mld Sk.
Štát pristúpil na systém neuhrádzania niektorých platieb zámerne. Na financovanie priebežného schodku štátneho rozpočtu si totiž požičal iba 8 mld Sk. Ak je teda deficit vyšší, niet ho čím kryť, na účte štátu zostane nula a NBS ako správca účtu vedie kartotéku nesplatených faktúr.
Štát, ktorý si bol vedomý svojich problémov s likviditou, si nedávno stanovil systém tzv. prioritných platieb. Tým sa malo zabezpečiť, aby sa v čase nedostatku peňazí na účte štátu niektoré typy platieb splácali prednostne. V súčasnosti sa však ani niektoré prioritné platby neplatia načas. Veľké množstvo firiem napríklad nedostalo odpočty dane z pridanej hodnoty za júl. Štát neplatí načas ani zdravotné poistenie za deti, dôchodcov a nezamestnaných.
Štát neuhrádza ani tzv. účelovo viazané príjmy. Dostane peniaze, ktoré sa mali použiť na určitý účel a nemali sa "preliať" nikam inam. Ak však niekto pošle Národnej banke Slovenska faktúru a žiada o peniaze, ktoré mali byť účelovo viazané, zistí, že štát ich použil na riešenie svojich problémov a nedostane ich. Príkladom je prípad spoločnosti Wandel & Goltermann. Tá dodávala výpočtovú techniku Žilinskej univerzite. Už vyše mesiaca pred dodaním prišlo do štátneho rozpočtu účelovo viazaných 150 tis. Sk z projektu Tempus. Spoločnosť Wandel & Goltermann vystavila 23. septembra faktúru na 149 tis. Sk bez DPH Žilinskej univerzite. Žilinská univerzita faktúru poslala 30. septembra do NBS s tým, že sa má uhradiť z účelovo viazaných peňazí. Dátum splatnosti faktúry bol 7. októbra, no dodnes firma nič nedostala. Štát jednoducho použil peniaze, ktoré dostala Žilinská univerzita ako dar na svoje účely a o univerzitu ani dodávateľa sa nezaujímal.
Vysokopostavený pracovník ministerstva financií SR denníku SME povedal, že nesolventnosť štátu je dôsledkom nielen veľkých výdavkov, ale predovšetkým zaostávajúcich príjmov. "Je pravda, že obdobné problémy sme čakali už od zostavovania rozpočtu na rok 1997. Namiesto reálnych odhadov možného vývoja daňových príjmov sa totiž uskutočnili politické rokovania, kde si jednotliví ministri povedali, koľko chcú, a potom sa dohodlo, koľko v skutočnosti dostanú. Až následne na to sa určil schodok a z toho sa vypočítali príjmy. Bez ohľadu na stav a vývoj ekonomiky sa povedalo, koľko sa má vybrať na daniach a čísla predpokladaných výberov daní sa potom vyslovene domaľovali," povedal jeden z pracovníkov ministerstva, ktorý si neželal byť menovaný. Ako však dodal, aj keď sa rátalo s určitým zaostávaním príjmov, situácia je ešte horšia ako predpoklady. "Podniky už poznajú medzery daňových zákonov ako vlastnú dlaň. Nakúpiť limuzíny pre manažment, označiť to ako investície a odrátavať zo zisku. Lietať na tzv. porady na dva týždne na Kanárske ostrovy a označiť to ako pracovnú cestu. To je už celkom bežné. Daňové zákony nám však v prevažnej väčšine neumožnia dokázať obchádzanie zákona," povedal zdroj z ministerstva financií. Ako však dodal, tento rok sa v určitých obdobiach vyvíjali rýchlejšie aj výdavky. Podľa jeho predpokladov sa mnohí štátni úradníci z obáv pred blížiacimi sa voľbami "poponáhľali" čo najskôr vyčerpať vopred stanovené limity.
