Milovať Borgesa ma naučil Dežo Ursiny a vzápätí Dušan Mitana, keď sme občas sedávali za obrovským okrúhlym stolom v Kryme. Prečítal som prvé slová Tlön, Uqbar a Orbis Tertius a bol som chytený. Borges, ten starý bosorák, ma celkom očaril. Nebol som však sám.
Po kaviarňach našich miest a mestečiek sa presúšali sprisahanci, ktorí patrili k tajnej sekte borgesovcov. Ešte aj dnes ich môžete poznať podľa zvláštneho odlesku, ktorým sa im rozsvietia oči, keď začujú meno svojho zvestovateľa.
Starý pán preniesol do 20. storočia rozprávačské umenie starých rozprávačov a napojil ho na nepokoj, ktorý ako nálož tiká pod dnešnou dobou.
Jeho vysústružené prózy sa dajú čítať stále dokola: ako zaklínadlá, ako magické formuly, ako evanjeliá.
