"Je to nezvyklé a Ankara tento pocit ešte nepoznala. Chceli by sme sa na špici udržať čo najdlhšie alebo skončiť najhoršie do šiesteho miesta. Klub udržal v uplynulej sezóne prvú ligu až v poslednom kole, čiže zatiaľ urobil obrovský skok dopredu."

m Keďže farba dresov vášho mužstva je červeno-čierna, nemáte pocit, že v Turecku trénujete vlastne druhú Trnavu?

"Istá podobnosť v systéme i spôsobe hry tu je. Len mentalita je trochu iná a tú som musel rešpektovať aj ja. Naše výsledky nie sú zatiaľ zlé a všetci sa pousilujeme pokračovať v nich."

m Pokúšate sa uplatňovať ofenzívny pressing aj v krajine polmesiaca?

"O to som sa pokúšal už v Trnave, hoci boli aj takí, ktorí to prijali s úsmevom na tvári. Tento výraz som pritom nevymyslel ja, len som sa usiloval premietnuť ho do praxe. Myslím si, že plné trnavské bariéry potvrdili správnosť tohto kroku. Je to skrátka štýl, ktorý má blízko k futbalovej moderne. Nepopieram, o ofenzívny pressing sa pokúšam aj v Genclerbirligi."

m Kde bol tento proces pre vás ťažšie aplikovateľný?

"Povedal by som, že je to rovnako ťažké všade, pretože rozhodujúce sú vždy ľudské faktory - vedomie človeka, jeho psychológia pochopiť, vnímať a potom to odovzdať na ihrisku. Vyžaduje si to výbornú kondíciu. Turci sú dostatočne hraví, a keď k tomu pridajú aj taktickú disciplínu, o dobré výsledky nie je núdza."

m Zmenil sa v novom prostredí výraznejšie aj váš trénerský život a v čom ste pocítili najväčší rozdiel?

"Možno vo zvýšenej popularite, pretože na každom kroku je veľa fanúšikov, ktorí sú nesmierne dobre informovaní. Sledujú moje kroky na tréningoch, na ulici i pri nákupoch v obchodoch. Jednoducho, v Ankare sa pred nimi neskryjem. Vyrovnať sa musím aj s podnebím, tridsaťosemstupňové horúčavy v lete nie sú žiadnou výnimkou a im treba prispôsobiť napríklad tréningové časy inak ako na Slovensku. A v neposlednom rade si treba zvyknúť aj na moslimské náboženstvo."

m Vaše prvé zblíženie sa s ním?

"Ešte niekedy na začiatku sme mali tréning, pričom som nevedel, že v Turecku sa piatok považuje akoby za nedeľu. Hráči prišli za mnou s požiadavkou, že chcú ísť do kostola. Uvažoval som, či si nevymýšľajú, ale potom mi to vysvetlili a ja som súhlasil."

m Trnavu v 1. kole PVP vyradil práve turecký klub Besiktas Istanbul. Čakali ste to?

"Veľmi som veril Trnave, lebo Besiktas poznám a vedel som, že mal v poslednom čase problémy. Turci rozhodli o postupe už doma, ale v kútike duše som ešte veril, že keby Spartak v prvých dvadsiatich minútach odvety strelil gól a obecenstvo ho ešte viac vybičovalo... Niekedy chýba aj kúsok šťastia."

m Nečakane vediete tureckú ligu, váš štadión má kapacitu 30 000 divákov, ale na zápasy chodí len okolo päťtisíc. Ľudia akoby lídrovi stále nechceli veriť?

"Chodilo ozaj iba pár tisíc, ale dúfam, že od budúceho kola bude vypredané. Mám také informácie, že už v nasledujúcom domácom zápase rozhodne stúpne počet divákov."

MIROSLAV BUKOV

foto sme - PAVOL MAJER