Dĺžka: 170 minút
Réžia: Steven Spielberg (E. T. Mimozemšťan, séria Indiana Jones, Jurský park, Schindlerov zoznam, Amistad, Stratený svet - na rok 2000 avizuje tretie pokračovanie Jurského parku a na rok 2001 štvrtú časť príhod Indianu Jonesa)
Scenár: Robert Rodat (Fly Away Home, Tall Tale)
Kamera: Janusz Kaminski (Schindlerov zoznam, Amistad, Stratený svet...)
Hudba: John Williams (držiteľ 5 Oscarov, 36-krát na sošku nominovaný - Čeľuste, Jurský park, JFK, Schindlerov zoznam...)
Z hereckého obsadenia: Tom Hanks, Tom Sizemore, Edward Burns, Barry Pepper, Adam Goldberg, Vin Diesel, Giovanni Ribisi, Jeremy Davies, Matt Damon, Ted Danson, Paul Giamatti, Dennis Farina, Joerg Stadler, Max Martini, Dylan Bruno (vo väčšine nie príliš známi predstavitelia, ale v tomto prípade dokonalí)
Výcvikový tábor
Z hercov spraviť vojakov mal za úlohu vyslúžilý kapitán Dale Dye ako vojenský poradca, jeden z najuznávanejších odborníkov vo filmovom priemysle. Pracoval na filmoch Čata, Narodený 4. júla, Forrest Gump či Mission: Impossible. Aj tentoraz si zostavu "zobral do parády" v pravom výcvikovom tábore. "Vzal som hercov na cvičisko, mohli jesť iba svoje prídely, museli spať v bahne a špine, učil som ich zaobchádzať so zbraňami, osobným súbojom, taktike a povelom," hovorí. Posledných päť dní strávili v tábore v plnej poľnej.
Bojové prípravy
Prostredie pre zobrazenie pláže Omaha našiel štáb v Írsku. Zodpovedala jej presne od zlatej farby piesku až po útesy na brehu. Postavili na nej zátarasy a vybudovali guľometné bunkre. Vyloďovacie člny našli v Anglicku, Škótsku a Kalifornii. Írska armáda poskytla do komparzu 750 vojakov, z ktorých väčšina sa zúčastnila už na príprave scén filmu Statočné srdce. Kostyméri museli vyrobiť 3000 uniforiem s požadovanou patinou. Použitých bolo asi 2000 zbraní. Kópiu rozbombardovaného francúzskeho mestečka postavili v britskom Hatfielde.
Vojak Ryan má svoj reálny predobraz
Príbeh je inšpirovaný skutočným osudom bratov Nilandovcov, ktorí sú pochovaní na Americkom vojenskom cintoríne, rozkladajúcom sa priamo nad plážou Omaha. Bratia Robert a Preston Nilandovci zahynuli počas prvého a druhého dňa vylodenia, tretí brat Edward sa v tom istom čase zrútil s lietadlom v Barme a považovali ho za mŕtveho. Štvrtého brata Frederica, ktorý bol vysadený v tyle za nemeckými líniami, našiel v Normandii kaplan Francis Sampson a odviedol ho do Británie. Rovnako ako vojak Ryan, ani Frederic Niland údajne nechcel bojisko opustiť. Zomrel v roku 1983 ako 63-ročný. Po vojne sa zistilo, že aj Edwardovi sa podarilo prežiť v japonskom zajateckom tábore.
Na trávniku nad plážou stojí 9386 bielych náhrobkov. Na množstve z nich nie sú mená obetí, pretože nebolo možné identifikovať ich pozostatky. Na severnej strane pohrebiska je ešte stena s menami 1557 nezvestných. Krycím názvom Omaha pomenovali spojeneckí velitelia pri plánovaní invázie sedemkilometrový pruh pobrežia medzi francúzskymi dedinami Vierville-sur-mer a Colleville-sur-mer. Všetky okolité pozemky pred časom odkúpila francúzska vláda a cintorín je chráneným územím. (ČTK)
Na plátna slovenských kín dnes spoločnosť Tatrafilm začína v desiatich kópiách distribuovať jeden z najočakávanejších filmových projektov sezóny, strhujúcu vojnovú drámu Zachráňte vojaka Ryana z famóznej režisérskej dielne Stevena Spielberga. A s najväčšou pravdepodobnosťou má Tatrafilm po tituloch z posledných piatich rokov - Schindlerov zoznam, Forrest Gump, Statočné srdce, Anglický pacient a Titanic - opäť bezkonkurenčne zamiesené na najvážnejšieho oscarového kandidáta vo vlastnej distribučnej ponuke. Nemilosrdne realistický príbeh z druhej svetovej vojny zavial Spielberga spolu s americkými jednotkami k brehom Európy a jeho dosiaľ prevažujúce hollywoodske vnímanie nasiaklo pohľadom filmárov starého kontinentu, tak ako 6. júna 1944 pláž Omaha v Normandii krvou zmrzačených vojakov. Ak býva na európskych filmoch vyzdvihovaná životná pravdivosť a na amerických zosmiešňovaná absencia zdravého úsudku o skutočnom živote, tak Zachráňte vojaka Ryana je prinajmenšom prienikom týchto dvoch kinematografických svetov. Americké dielo na európsky štýl, alebo európsky príbeh s americkou akčnosťou. Tunajšiemu divákovi zostáva pretrpieť iba nezanedbateľný vlastenecký pátos a rámec melodramatického klišé, zatiaľ čo na publikum za oceánom musí bez milosti zobrazená brutalita pôsobiť ako bezohľadný šok. Sám Spielbergov otec, dnes 81-ročný veterán, zažil druhý celosvetový konflikt na bojových líniách a svojmu slávnemu synovi neraz rozprával neuveriteľné zážitky. "Keď som počul, ako so svojimi kamarátmi spomína na vojnu, bolo to niečo úplne iné ako to, čo som videl vo filmoch. Po dlhom váhaní som sa vtedy rozhodol, že budem veriť hollywoodskym filmom, pretože historky otcových priateľov boli nielen strašné, ale aj trpké. Dnes viem, že otec hovoril pravdu a klamali filmy," povedal nedávno Spielberg pre časopis Cinema. V majstrovi hollywoodskeho remesla, z ktorého naposledy vybočil sugestívnym eposom Schindlerov zoznam, zrejme znova klíči reálne cítenie.
Zvuk vojenskej trúbky a bubna, zmixovaný v nie príliš novátorskom hudobnom úvode zo štúdiovej práce skladateľa Johna Williamsa, podfarbuje príchod starého muža, vykresleného v typickej podobe obyčajného amerického človeka, s celou svojou rodinou k nekonečným radom bielych krížov padlých spolubojovníkov na francúzskom pobreží. Z rozplakanej tváre, ktorá v historickom strihu nadobudne črty kapitána Johna Millera (Tom Hanks), sa začnú odvíjať spomienky staré viac ako polstoročie, ale navždy nezmazateľné. Plavebné kontajnery prinášajú amerických spojencov na normandskú pláž a stovky ich tiel tam po jatkách z guľometu naveky spočinú. Najhrozivejšia bojová scéna v dejinách filmu má asi dvadsať minút a ručná kamera Janusza Kaminského ju verne sleduje v duchu klasických vojnových dokumentov, s autenticky všadeprítomnou zvukovou stopou a so zámerne poddimenzovanou sýtosťou koloratúry - štylizovane bežiaca bok po boku s príslušníkmi misie, zastriekaná krvou, v nezvyčajných uhloch a vo výnimočných záberoch, ku ktorým patrí nemá poprava pod hladinou mora. Torzá trupov s vnútornosťami sa lekárske tímy priamo na červenej pláži snažia operovať, vojaci si vlečú odtrhnuté údy a invázia sa mení na apokalypsu.
Keď jednotka pod Millerovým velením dostane z najvyšších dôstojníckych kruhov, motivovaných humanizmom pod pláštikom zjavnej propagandy, príkaz zachrániť vojaka Ryana, ktorému na bojisku zahynuli traja bratia, a priviesť ho domov k zdrvenej matke, zdá sa, že ide o zlý žart. Riskovať osem životov, na ktoré sa komorne zúži charakterový rozmer príbehu, pre jeden jediný, však má svoje vysvetlenie. Tajomný kapitán, na ktorého civilné povolanie vypisuje posádka stávky, drsný newyorský Talian Caparzo, dobrácky medik Wade, citátmi z Biblie posadnutý sniper Jackson, židovský Američan Mellish či bažant Upham, ktorý ani muche nedokáže ublížiť a s ktorým sa môže identifikovať nezainteresovaný divák, sú hrou osudu zavlečení do zdanlivo šialenej akcie. Presvedčivo sa s ňou vyrovnajú ako s jediným ušľachtilým cieľom, ktorým by mohli ospravedlniť svoju účasť na neľudskom krviprelievaní. Záchrana vojaka Ryana je záchranou samého seba, ktorú si treba zaslúžiť.
Steven Spielberg nakrútil emocionálne pôsobivý monument, v ktorom beštiálna brutalita nie je neopodstatnenou exhibíciou tvorcov špeciálnych efektov, ale pravdou. Krv na plátne diváka hypnotizuje. Na ľudstve ju nenapáchali slizom pokryté jaštery, ale ono samo. Použijúc žargónovú skratku, ktorú si choďte do kina odhaliť: ten film je dobrý tak SATOB.
DALIBOR HLADÍK
