Stále je to pedagogička, ktorá dokáže dokonale pochopiť problémy svojich žiakov práve preto, že je rovnako ako oni sluchovo postihnutá. Teraz však k jej menu pribudol titul Bc., čo je medzi nepočujúcimi na Slovensku stále ojedinelé. 41-ročná Marta Miartušová, matka dvoch takmer dospelých synov, tesne pred prázdninami s vyznamenaním ukončila rozširujúce bakalárske štúdium na Pedagogickej fakulte Mateja Bela v Banskej Bystrici.
"Dnes už spomínam na tie roky štúdia s úsmevom, ale vždy mi do smiechu nebolo," spomína si na neľahké obdobie štíhla a mlado pôsobiaca pani Marta. "Spočiatku som uvažovala, či taký rozsah učiva zvládnem. Bola som v krúžku jediná nepočujúca, našťastie, mojimi spolužiačkami sa stali aj dve kolegyne zo školy, ktoré mi maximálne pomáhali." Kolegyňa a spoluštudujúca Irena Minichová prikyvuje: "Obdivujem chuť, s akou sa Marta do štúdia pustila. Spočiatku sme mali trocha obavy, no naši študijní garanti docent Krušpán a docentka Dubovská nám vychádzali maximálne v ústrety. A Marta brala štúdium naozaj poctivo. Hoci výklad vôbec nepočula, nevynechala jedinú prednášku. Veľkú časť sme jej s ďalšou kolegyňou pretlmočili do znakovej reči, odpisovala si všetky naše poznámky. Pritom, čo sa týka slovnej zásoby nepočujúcich, išlo naozaj o náročné predmety - psychológiu, pedagogiku, odbornú komunikáciu, počítače."
Skúšky skladala písomne, na záverečnej sa už musela prejaviť slovne. Množstvo prebdených nocí však nakoniec prinieslo ovocie - štúdium ukončené s vyznamenaním. Náročnosť bola aj v tom, že po pracovnom týždni na kremnickej strednej škole nás čakala namáhavá sobota v Banskej Bystrici. Prednášky vždy trvali od ôsmej do štvrtej a počas dvoch rokov sme vlastne ani voľnú sobotu nemali. Marta je navyše vdova a sama sa stará o dvoch synov. Pritom je vynikajúca šoférka a do Bystrice nás vždy vozila ona. Považujem ju naozaj za výnimočného človeka," dodáva Irena Minichová.
KVETA FAJČÍKOVÁ
