ú ich kontakt so svetom. Okrem iného i informačno-právne poradenstvo, rekvalifikačné kurzy a pod. Ako pre SME uviedla Monika Balogová, ktorá je predsedníčkou Slovenského zväzu sluchovo postihnutých a súčasne i autorkou myšlienky Domu nepočujúcich, celý projekt vznikol ešte v roku 1984.

"Dva roky nato sme bezplatným prevodom od mesta Košice dostali do užívania dva polozrúcané domy na Kováčskej 65 a 67, s rekonštrukciou ktorých sme okamžite začali," povedala M. Balogová. V roku 1989 bolo podľa jej slov na účte 4,5 milióna korún, ktoré by boli stačili na dokončenie projektu. Po novembri však museli dva roky čakať, či sa k vlastníctvu objektu neprihlási jeho pôvodný majiteľ v rámci reštitúcií. Za ten čas stavba spustla a v roku 1991 bolo treba začínať opäť od začiatku. Do 17. 9. 1993 tu bolo preinvestovaných 10 miliónov korún, dom však stále nespĺňal kritériá na chránený objekt pre ťažko zdravotne postihnutých. Tentoraz bolo potrebné priestor medzi budovami zastrešiť. Dvorana Domu nepočujúcich v dnešnej podobe bola v hodnote 1,5 milióna korún do užívania odovzdaná v marci tohto roku. V objekte, kde sa nachádza okrem kongresovej sály, čitárne, študovne, sauny, apartmánov pre návštevy ubytovanie pre sluchovo postihnutých bezdomovcov, je zamestnaných 15 nepočujúcich. "Reštaurácia na prízemí je v prenájme rovnako u nepočujúceho. Z jej prevádzky hradíme hospodársko-správne výdaje Domu nepočujúcich," zdôrazňuje M. Balogová. Finančne pomáhajú sponzori i európske nadácie. Štát podľa jej slov na prevádzku Domu nepočujúcich neprispieva ani korunou. Už v januári 1999 sa práve v týchto priestoroch uskutoční prvýkrát v histórii celého bývalého Československa zasadnutie byra Svetovej federácie nepočujúcich.