Rakúsku ako predsedajúcej krajine Európskej únie (EÚ) sa darí. Vlastnú iniciatívu, ktorou oslovila členské krajiny EÚ začiatkom júla, premenila na ďalší dôležitý krok v procese rozširovania únie na Východ. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ rozhodli, že 10. novembra sa začnú s kandidátskymi krajinami prvej skupiny politické rokovania o ich prijatí do tohto najmocnejšieho ekonomického zoskupenia vo svete. EÚ tak pod taktovkou Rakúska zase raz prekročila vlastnú váhavosť, v ktorej sa topí pre odlišné národné záujmy jednotlivých členov. Tieňom vzájomných rokovaní by mohol byť ich príliš formálny charakter.
Pozitívny signál vyslali ministri zahraničných vecí aj Slovensku. V podobnom optimistickom tóne, v akom sa niesli mnohé ohlasy zo sveta, ocenili priebeh a výsledky parlamentných volieb a naznačili ochotu preradiť Slovensko do prvej skupiny kandidátov. Čas však hrá momentálne proti našej ambícii byť v prvej skupine už po summite vo Viedni. Veď začiatkom novembra odovzdá Európska komisia Rade EÚ výročné hodnotiace správy, ktoré budú pre závery decembrového summitu smerodajné. A slovenská opozícia má za sebou len úvod koaličných rokovaní so všetkými ich úskaliami. Zatiaľ je ťažké predvídať, čo bude možné (na summite) vo Viedni, keď ešte nepoznáme ani slovenskú vládu. Musíme mať najprv možnosť hovoriť s budúcim premiérom a ministrom zahraničných vecí, vyhlásil v Luxemburgu rakúsky minister zahraničných vecí W. Schüssel.
Ďalší pozitívny signál poslal kandidátskym krajinám člen Európskej komisie zodpovedný za priemysel Martin Bangemann. Ten niekoľkokrát odmietol až 10-ročné prechodné obdobie pre nových členov, ktoré zo strachu pred masovým prílevom lacnej pracovnej sily žiada Rakúsko. Podľa štúdie Inštitútu pre výskum hospodárstva uskutočnenej na objednávku Komory robotníkov a zamestnancov (AK) by sa do piatich rokov po rozšírení únie na Východ prisťahovalo do Rakúska do 200 tisíc obyvateľov z nových členských krajín. Bangemann označil rakúske obavy za celkom neodôvodnené a pripomenul prípad Portugalska, ktoré pri vstupe do EÚ dostalo sedemročnú prechodnú lehotu. Portugalskí gastarbeiteri sa naopak začali vracať do vlasti, keď si zrátali, že doma nájdu lepšie pracovné podmienky, vysvetlil Bangemann. Vytkol únii, že jedným dychom požaduje od nových členov, aby do bodky prevzali a uplatňovali jej pravidlá, ale sama pre seba požaduje výnimky. Voľný pohyb pracovných síl je pritom jednou zo štyroch základných slobôd, ktoré prináša integrácia. Strach z lacných pracovných síl obrátil Bangemann proti jej autorom na príklade Slovinska, ktoré bolo neoficiálne korunované na prvého budúceho člena EÚ: Nie Rakúsko sa má obávať slovinských prisťahovalcov. Ja by som sa ako Slovinec obával, že sa do krajiny prisťahujú Rakúšania, pretože vzhľadom na ich príjmy je pre nich lacnejšie žiť tu ako doma.
MIRIAM MRÍZOVÁ
