vať, ako Sýria podporuje a vyzbrojuje povstalcov zo Strany kurdských pracujúcich (PKK), trénuje ich na základni v juholibanonskom údolí Bikáa (v ktorom sú rozmiestnené sýrske vojská), a požiadala o okamžité vydanie alebo aspoň vypovedanie z krajiny vodcu PKK Abdullaha Öcalana, ktorý má v Damasku údajne luxusnú vilu. Tieto obvinenia Damask dôrazne poprel. V snahe vyvinúť nátlak na svojho suseda, Ankara už minulý týždeň rozmiestnila na hraniciach vyše 10 000 vojakov. Turecká tlač pripustila možnosť vojenskej operácie na sýrskom území podobnej tým, ktoré Ankara bežne podniká proti kurdským základniam u ďalšieho suseda, v Iraku. Na sýrskej strane boli na oplátku uvedené do stavu pohotovosti odpaľovacie rampy rakiet typu Scud. Tento (zatiaľ ešte) virtuálny konflikt je však zaujímavý tým, že v ňom nepriamo stoja proti sebe dvaja známi nepriatelia Blízkeho východu. Arabské štáty a Izrael. Aj keď Izrael deklaroval, že si v tomto konflikte mieni zachovať úplnú neutralitu, fakt, že Turecko má dohodu o spolupráci v rezorte obrany s Izraelom, už vyvolal mnoho podozrenia, že víťazom turecko-sýrskeho konfliktu by bol židovský štát, ktorý Ankaru proti Sýrii vlastne podpichuje. Sýria je pre Izrael najnebezpečnejším susedom a spolu s Libanonom, v politike ktorého uplatňuje Damask veľký vplyv, sú to jediné dve krajiny medzi jeho arabskými susedmi, s ktorými židovský štát neuzavrel mierovú dohodu. Sýria požaduje navrátenie strategicky významných Golanských výšin, ktoré od šesťdňovej vojny patria Izraelu, a ktorých sa židovský štát odmieta zrieknuť z bezpečnostných dôvodov. Vzťah Arabov k Turecku pritom určujú aj historické krivdy, keď väčšia časť Blízkeho východu bola dlhú dobu pod nadvládou Otomanskej ríše. Turecko však mohlo mať aj bez podpichovania Izraela dosť vlastných dôvodov, aby sa pustilo do svojho suseda. Trinásť miliónov Kurdov, približne pätina tureckého obyvateľstva, sa totiž od roku 1984 ozbrojeným povstaním dožaduje svojich práv. Za pokus eliminovať vojenskými prostriedkami odpor kurdskej PKK bolo Turecko vynechané z rozširovania EÚ. Inšpirovaná americkým bombardovaním základní teroristov v Saudskej Arábii a Afganistane, sa Ankara teraz vyhráža podobnou akciou v Sýrii. Vzhľadom na povesť vlády v Damasku chce posunúť verejnú mienku viac na svoju stranu, keď poukáže na mocného spojenca tureckých Kurdov z radov radikálnych islamských síl podporujúcich svetový terorizmus.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ