
Vadim Bušovský z kapely Dorian Grey. FOTO - ARCHÍV DORIAN GREY
V aktuálnom zložení: spevák a gitarista Rasťo Šulc, gitarista Vadim Bušovský a klávesák Ján Grman konečne vydali prvý album vlastných skladieb. „Keby nás to čo len trochu menej bavilo, vykašleme sa na to,“ hovoril VADIM BUŠOVSKÝ pred pár rokmi, keď sme sa bavili o albume, ktorý nikdy nevyšiel, o tom, že ho možno pôjdu nahrať von a že zmiznú z tejto krajiny.
Teraz je nálada v kapele asi iná, nie?
„Album nám vyšiel v decembri, produkoval ho legendárny gitarista František Griglák, krstil ho Henry Tóth.“
Ako sa kapele, ktorá hrá v podnikoch prebratý repertoár, podarí vydať vlastný album?
„To, že hráme po krčmách coververzie, sa nezmenilo, bohužiaľ - alebo vďaka? Predsa len, je to trochu ubíjajúce. Problém sa vyriešil tak, že sme stretli človeka, ktorý nám fandí a mal prostriedky na to, aby nám pomohol. Zaplatil nahrávanie a vydanie albumu.“
Človek od hudby?
„Nie, fajnšmeker, ktorý počúva kvalitnú rockovú hudbu, a náš priateľ.“
Zaradili ste na album aj staré piesne, ktoré nikdy nevyšli?
„Všetkých sedem piesní a kompozícií je nových a jedna je coververzia od Led Zeppelin. Pár skladieb je hardrockových, dve poprockové a dve inštrumentálky.“
Poprock od kapely Dorian Grey?
„Žiaľ, je to tak, keď sa chceme s bigbítom niekam dostať. Pochopili sme to už dávno, len sme sa s tým nemienili stotožniť. Tie dve piesne sú najväčším kompromisom, aký sme ochotní urobiť. Skladbu Žiť aj stokrát sme urobili dosť hitovú na to, aby ju boli naše rádiá ochotné púšťať. Zatiaľ sa to nedarí. Náš ksicht je v skladbách Na kolenách, Dym ti stúpa do vlasov.“
Stále u vás pretrváva presvedčenie, že klasický rokenrol je mŕtvy?
„Jasné. A keď zomrieme my, rokenrol zomrie úplne. My sme poslední dinosauri, to hovoria starší kolegovia muzikanti, ktorí nás poznajú.“
Čo očakávate od albumu?
„Skôr sami od seba čakáme, že sa nám ho podarí dostať k ľuďom, ktorí chcú počúvať duchaplnú hudbu a texty. Nehovorím o návode na život, ale slová pesničiek sú úplne iné, než to, čo sa dnes na Slovensku nosí. Dvadsaťštyrikarátové rockové umenie.“
Ako dlho ste na tom umení robili?
„To keď poviem, kolegovia z amatérskych skupín ma nakopú. Na albume sme robili stoštyridsať hodín, od zapichnutia jacku do gitary až po vydanie - superrýchlosť. A to ešte čo je tam nahrané a ako - klobúk dolu pred sebou! Je to najkrajšie rockové dielo za posledných pätnásť rokov.“
U nás či rovno vo svete?
„U nás. Vo svete sú iní nádherní králi, diamanty rocku.“
Obal vášho prvého albumu nie je práve radostný, vyprahnutá krajina bez života.
„Korešponduje s tým, čo je nahrané vnútri, takto to tu bude vyzerať, keď si ľudia nedajú pokoj.“