a, získať lotyšské štátne občianstvo (!) a rovnoprávne sa tak podieľať na verejnom živote krajiny. Zákon bol vypracovaný po kritike európskych organizácií, ktorá sa pritvrdila po nedávnom zásahu polície proti protestom ruských dôchodcov, ktorý spôsobil okamžité ochladnutie vzťahov s Ruskom. Lotyšsko po ôsmich rokoch samostatnosti nestojí o konflikt so svojím bývalým okupantom a dnes východným susedom. Dôležitejšia je európska integrácia. EÚ a dokonca NATO je cieľ, ktorý má Riga spoločný s ďalšími postkomunistickými metropolami východnej Európy. Extrémne prejavy lotyšskej národnej hrdosti, ktoré hraničia s neofašizmom, sú teda "len" okrajovou záležitosťou, a nie jedným z odtieňov mienky väčšiny. To je dobrá správa do zahraničia. Ak sa rakúsky denník vo svojom porovnaní Lotyšska a Slovenska tešil z toho, že i na Slovensku slabnú nacionalistické resentimenty, tešil sa možno predčasne. Porovnanie s Lotyšskom je, samozrejme, zjednodušené, pretože tamojší Rusi môžu o zastúpení vo vláde iba snívať, kým slovenskí Maďari získali všetky predpoklady mať svojho zástupcu-zástupcov vo vláde. I pre Slovensko však ešte povedie do Európy zložitá cesta - a za všetkým nie je len Mečiar. Len pár dní po pohrebnom speve Vladimíra Mečiara, za ktorého vlády bolo Slovensko pre Západ neprijateľné okrem iného práve pre neochotu realisticky sa postaviť k problémom a požiadavkám menšín, dostáva nádejná nová vládna koalícia prvú trhlinu. A problémom nie je nik iný ako strana zastupujúca menšinu a jej údajne nesplniteľné až destabilizujúce požiadavky. Prekážky, o ktorých hovoril v nedeľu podpredseda SDĽ Róbert Fico, totiž revízia Benešových dekrétov, názor na kauzu VD Gabčíkovo a, pozor, lustrácie členov budúceho vládneho kabinetu, neobstoja ani u súdneho voliča, ani u zahraničného pozorovateľa vývoja na Slovensku ako dostatočné na spochybnie účasti SMK, ktorá získala 9,1 percenta hlasov voličov, v koalícii. SDĽ so svojimi 14,6 percenta, ktorá vždy tak vehemente odmietala primitívny nacionalizmus Slotovej SNS, sa tak nevdojak dostala na podobnú platformu ako úhlavní nepriatelia EÚ a NATO.
Obyvatelia Slovenska tak síce vo voľbách, podobne ako Lotyši v referende, odmietli nacionalistické strany, voliči SDĽ však dnes vidia, že "ich" voľba bola vlastne i voľbou proti zastúpeniu maďarskej menšiny vo vláde. Pritom SMK dostala svoj mandát opäť len od voličov - občanov SR. Všetky jej požiadavky môžu byť predmetom ďalších diskusií. Je to proeurópska politika? A je to politika v intenciách Socialistickej internacionály, ktorej členské strany sú dnes pri moci vo väčšine štátov Európskej únie?
BAŠA JAVŮRKOVÁ
