V súvislosti s výrazným poklesom koruny je vhodné všimnúť si vývoj slovenského zahraničného obchodu podľa štatistík a niektoré pohľady politikov naň. Štatistický úrad SR nedávno zverejnil niektoré predbežné výsledky zahraničného obchodu za január až august tohto roka. Zahraničnoobchodný obrat (suma vývozov a dovozov) dosiahol za toto obdobie 531 mld Sk, saldo zahraničného obchodu bolo záporné vo výške 51 mld Sk. Pri extrapolovaní salda na celý rok by dosiahlo rekordných 77 mld Sk, viac ako minulý rok. Na krajiny OECD pripadalo pasívne saldo vo výške 21,5 mld Sk, na krajiny EÚ 14,6 mld Sk. So štátmi CEFTA malo Slovensko aktívne saldo vo výške 5,2 mld Sk. Podiel slovenského exportu do Nemecka dosiahol takmer 28 %, vo vývoze nasledovala ČR s podielom takmer 21 %, potom Taliansko a Rakúsko, obe s podielom vyše 7 %. Nasleduje Poľsko, Maďarsko a Francúzsko s podielom pod 5 %. Podiel krajín Európskej únie (EÚ) na celkovom vývoze SR bol 54 % a export do krajín OECD tvoril takmer 89 % z celkového vývozu SR.
Slovensko za 8 mesiacov tohto roka najviac doviezlo z Nemecka (25 % zo všetkého dovozu), nasledoval dovoz z ČR (vyše 18 %), tradične Rusko (10 %), potom Taliansko s podielom 6,5 %, Rakúsko s takmer 5 %, Francúzsko s takmer 4 %, USA 3 %, Poľsko 2,5 %, Maďarsko 2,4 %, Ukrajina a Veľká Británia po 2,1 %. Podiel dovozu z krajín EÚ na celkovom dovoze SR bol takmer 50 % podiel štátov OECD presiahol 80 %. Počas tohto roka bolo každý mesiac zahraničnoobchodné saldo záporné, najmenšiu výšku dosiahlo v januári - 5,5 mld Sk, a najvyššiu v apríli - 8,2 mld Sk.
OBCHOD S ČESKOM
JE DEFICITNÝ
Podiel obchodu medzi ČR a SR v oboch štátoch poklesol od rozdelenia ČSFR. Výraznejšie klesol náš export do ČR ako import z ČR. V oboch štátoch sa stalo prvým zahraničným partnerom Nemecko. Slovensko pre ČR, resp. ČR pre Slovensko obsadili zhodne druhé miesto.
K obchodu s ČR sa tradične vyjadruje sekretariát Rady colnej únie (RCÚ). Podľa zverejnených údajov RCÚ z obdobia január a júl vo vzájomnom obchode vzniklo saldo v neprospech Slovenska vo výške 3,7 mld Sk. Pri potravinách za to isté obdobie vzniklo záporné saldo vo výške 1,4 mld Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 1997 sa záporné saldo prehĺbilo v dôsledku poklesu nášho vývozu do ČR. Český export k nám stagnoval. Stagnácia bola spôsobená ochranárskymi opatreniami slovenských úradov, ale aj zavedenou autoreguláciou, ktorá sa v niektorých komoditách začala uplatňovať na popud slovenských úradov. V mnohých potravinárskych komoditách sa výrobné zväzy dohodli na limitovaní podielu na slovenskom trhu, týka sa to komodít, ktorých podiel na našom trhu dosiahol 50 %. Ide o mäsové konzervy a niektoré ďalšie konzervárenské výrobky. Významná je dohoda tabakových spoločností, kde Tabák, a. s. Kutná Hora, odoberie 2 mld ks cigariet od slovenského výrobcu a dvetisíc ton slovenského tabaku počas minulého a tohto roka. Dohoda je pravdepodobne vyvážená sľubom českého výrobcu, že nebude svoj 52-percentný podiel na slovenskom trhu cigariet zvyšovať, prípadne, že slovenská strana nezačne konanie v zmysle zákona číslo 214/97 o ochranných opatreniach pri dovoze. Pozoruhodná je dohoda slovenských a českých cukrovarníkov, ktorí sa zaviazali prebytky cukru, ktoré sú v oboch štátoch, smerovať mimo colnú úniu. Českí exportéri sa však sťažujú na ochranársku politiku slovenských úradov, ktorá spočíva aj v certifikačnej a skúšobníckej praxi, takže to nemožno považovať za transparentný spôsob ochrany trhu. Česká strana poukazuje aj na malú priepustnosť slovenských hraničných priechodov pre český tovar.
OBCHODNÉ SCHODKY
V REFORMNÝCH KRAJINÁCH
Podľa prognózy MMF bude mať najmenší schodok zahraničnoobchodnej bilancie Česká republika vo výške 3 % z HDP, takúto priemernú úroveň si udržiava v tomto roku. Maďarský deficit vzrastie so súčasných 2,9 % na 3,3 % z HDP. Negatívny vývoj sa očakáva v Poľsku, tu má deficit dosiahnuť 5,4 %, kým v súčasnosti je 4,3 %. Podľa prognózy MMF, ktorá bola zverejnená pred kurzovým opatrením NBS, bude slovenský deficit na budúci rok predstavovať 6 % z HDP. Tohtoročný má dosiahnuť 10 % z HDP. Slovenský deficit je tak dva roky po sebe najvyšší spomedzi reformných krajín strednej Európy.
PRIJATÉ ANTIIMPORTNÉ
ZÁKONY NEPOMÁHAJÚ
Keď v polovici augusta bolo známe saldo zahraničného obchodu iba za prvý polrok vo výške 38 mld Sk, minister hospodárstva Milan Cagala vyslovil pochybnosť nad týmto údajom. Vtedy povedal, že údaje treba preveriť. Štatistický úrad SR neskôr korigoval svoje skôr zverejnené výsledky, korekcie však neznamenali zásadné zlepšenie ukazovateľov zahraničného obchodu. Cagala vtedy povedal, že očakáva pokles importu, pretože v priebehu roka poklesnú investície a začnú pôsobiť protiimportné opatrenia. Myslel zrejme uplatňovanie trojice zákonov. Prvý z nich umožňuje regulovať dovoz, ak sa preukáže dumping (zákon č. 59/97), ďalší zákon má riešiť dovoz, ktorý je nedovoleným spôsobom subvencovaný (zákon č. 226/97), a nakoniec tretí zákon bráni dovozu, ktorý svojím rastom ohrozuje domácich výrobcov (zákon č. 214/97). Tieto zákony boli prijaté v priebehu roka 1997 a začali byť účinné od septembra 1997. Podľa informácií od hovorcu ministerstva hospodárstva sa začali asi dve konania pri potravinárskych komoditách s cieľom zaviesť ochranu proti nadmernému dovozu. Po uvoľnení kurzu koruny možno očakávať, že v dôsledku jej poklesu začnú pôsobiť trhové sily proti dovozom. Ich pôsobenie bude zrejme razantnejšie ako pôsobenie spomenutých administratívnych opatrení. Veľké očakávania sa vkladali do podpory exportu Eximbankou. Zo zverejnených údajov však vyplýva, že Eximbanka podporuje export prevažne do bezpečných teritórií v celkovom objeme vyše 1 mld Sk.
K výsledkom zahraničného obchodu tradične optimisticky pristupuje podpredseda vlády Sergej Kozlík, tvrdí že jeho výkonnosť sa zvyšuje.
ŠTATISTICKÝ ÚRAD
NEZVEREJŇUJE ŠTRUKTÚRU
Štatistický úrad SR v polovici septembra zverejnil vývoj exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky, ktorá sa charakterizuje ako podiel exportu na HDP. Tento ukazovateľ poklesol počas prvého polroku tohto roku na 51 %, je to najmenej od vzniku SR. Najvyšší podiel bol v roku 1994 - 65 %, potom v nasledujúcich rokoch klesol na 63 % a v roku 1997 na 56 %. Na druhej strane rastie dovozná náročnosť ekonomiky, ktorá sa tiež vyjadruje ako podiel na HDP. Za prvý polrok dosiahla vyše 62 % z HDP.
Štatistický úrad SR nezverejňuje pre servis TASR ani iných tlačových agentúr odvetvové členenie slovenského zahraničného obchodu. Pri teritoriálnom členení zverejňuje štáty, kde sa dosahuje kladné saldo zahraničného obchodu, a pravidelne zverejňuje výšku záporného salda s Ruskom. Tento údaj pri Nemecku a Česku - najdôležitejších obchodných partneroch - v servise TASR chýba.
V júni zverejnilo ministerstvo hospodárstva v anglickom materiáli "Slovak Foreign Trade in Figures" dosť podrobné teritoriálne aj odvetvové členenie exportu aj importu SR.
V tomto materiáli sa píše, že stroje a dopravné zariadenie zostávajú kľúčovými dovoznými komoditami v minulom roku s podielom vyše 33 %. Na druhom mieste sú prírodné palivá s 18 %, na treťom spotrebný tovar s 15 %. V exporte je na prvom mieste spotrebný tovar s podielom 35 % v porovnaní s rokom 1996 jeho podiel klesol o tri percentné body. Podiel strojov a transportných zariadení na exporte dosiahol 27 %. Na tretie miesto sa zaradili chemické výrobky s podielom 11 %.
Z materiálu vyplýva, že medziročný pokles v období 1996 až 1997 nastal najmä pri vývoze hnojív, liekov, topánok, nábytku, náradia, guličkových ložísk, energetických strojov, medi, ocele, stavebných hmôt, papiera, textílií, gumárenských výrobkov a plastových výrobkov. Vzrástol export automobilových súčiastok, tekutých palív, silnoprúdových elektrotechnických súčiastok a pánskych oblekov.
Pri porovnaní importu v období 1996 a 1997 nastal pokles dovozu ovocia a plodov (bez olejnatých plodov), ropy, papiera, textílií a vláken, ocele, strojov a zariadení, automobilov, a automobilových súčiastok. Stúpol najmä dovoz telekomunikačných zariadení, energetických strojov, liekov a plynu.
JURAJ ĎURČENKA
