kých politikov presviedčalo verejnosť, že ide o vekslácky kurz, ktorý poškodí najmä Slovensko. Vtedy A. M. Húska povedal, že vhodný kurz by bol 24 Kčs za USD. Vtedajšia devalvácia mala za cieľ zreálniť výmenný kurz vzhľadom na exportnú výkonnosť československej ekonomiky. Zároveň sa prijal režim vnútornej zameniteľnosti koruny, aby sa devízy stali voľne prístupné pre podnikateľské subjekty. Tento vekslácky kurz, ktorý politicky presadil Václav Klaus, ešte istý čas používal podporu - až 20-percentnú dovoznú prirážku. Napriek nevýhodnému kurzu mnohé spracovateľské slovenské podniky nakúpili v zahraničí vysoké zásoby komponentov a materiálov na výrobu, ktorá nešla na odbyt. Zakrátko po likvidácii týchto podnikov zostali zásoby týchto dovezených vstupov vo vysokej účtovnej hodnote, ich speňaženie bolo však často nemožné.
Slovenská vláda sa hneď po vzniku Slovenskej republiky usilovala za každú cenu udržať tento predtým opovrhovaný kurz koruny navzdory ubúdajúcim devízovým rezervám. Vtedajší poverený šéf NBS Marián Tkáč chcel korunu revalvovať. Zakrátko mladá republika musela expresne, ako keď z klesajúceho balóna vzduchoplavci odhadzujú potraviny, predať podiel v slovenskom tabakovom priemysle a deblokovať dolárové aktíva v Indii. Deblokáciu v Indii (Indiagate) medializovalo SME a vtedajší štátny tajomník ministra financií Vladimír Masár ju poprel. Aj tieto okolnosti sú späté s politickým zápasom o kurz slovenskej koruny, ktorý sa v júli 1993 nakoniec aj tak prelomil o 10 %. Nový kurz sa spolu s inými opatreniami ukázal ako správny, pretože odrážal výkonnosť slovenskej ekonomiky. Mečiar však chcel ísť s kurzom vyššie, a tak v máji 1995 v rozhlase ohlásil "práce na zvýšení kurzu slovenskej koruny". Jeho vidinou bolo, aby sa koruna stala dolárom v strednej Európe. Asi sa nikdy nedozvieme podrobnosti o týchto prácach.
V máji 1997 nastal sústredený útok zahraničných menových špekulantov najmä na slovenskú a českú korunu. Niekoľko dní držala NBS kurz koruny o niekoľko percent vyšší, ako uplatňovali slovenské banky, stálo ju to pol miliardy dolárov. Vtedy sa ČNB odhodlala zrušiť fluktuačné pásmo a česká koruna výrazne klesla. O tom, aký fetiš si z kurzu urobila Mečiarova vláda, svedčí jej nadšená reakcia (porovnateľná s volebným víťazstvom HZDS v roku 1994) z 28. mája 1997 na kurz českej koruny, ktorá vtedy bola o percento slabšia ako slovenská. Aj neskôr, keď klesala česká koruna vo vzťahu k slovenskej, koaliční politici na to nezabudli upozorniť. Títo politici nechcú vidieť, že ČNB niekedy intervenuje proti korune, aby zlepšila zahraničnoobchodnú bilanciu ČR. Iný kraj, iný mrav. JURAJ VECHTER