Za nami nie je ešte ani presná tretina futbalového ročníka 98/99 a rozdiel medzi vedúcim Slovanom a posledným Bardejovom stihol za dva mesiace narásť na hrozivých dvadsať bodov! Tabuľka sa z kola na kolo čoraz výraznejšie diferencuje a spodná osmička už teraz očividne zaostáva. V prvom rade nedostatočnou kvalitou hráčskych kádrov, ktorá je hierarchicky predzvesťou slabších výkonov, pričom konečným zistením je neuspokojivý bodový zisk a kumulujúca nervozita sponzorov. Pravda, ak pri momentálnej mizérii sú ešte v niektorých kluboch ochotní do futbalu vôbec investovať. Kontúry perspektívneho obratu k lepšiemu, zdá sa, tak skoro neuvidíme. Aspoň nič tomu nenasvedčuje. Pomaly tak prestáva platiť aj povestná trénerská formulka, že u nás môže vyhrať každý nad každým. Slovenská Superliga sa pozvoľna transformuje na málo lepších a viac horších mužstiev (rozumej na slovenské pomery). Slovan, Košice, Trnava či Inter, až na malé remízové výnimky, zatiaľ bijú od ôsmej Žiliny dolu všetko ako žito. Najviac si na tom mädlia ruky tipujúci - pri nižších kurzoch, ale vyšších vkladoch, sa zápasy týchto mužstiev ukazujú ako neotrasiteľné tutovky. Táto situácia môže pomôcť naozaj len tipujúcim, slovenskému futbalu na prahu novej kvalifikácie určite nie. S takouto polarizáciou mužstiev začína kalkulovať aj divák. Vo väčšom počte prichádza na vzájomné súboje už spomínaných tímov, ostatným sa radšej poctivo vyhýba. Čerstvý príklad poskytlo aj posledné kolo, keď na Ružomberok prišlo "iba" 7103 trnavských priaznivcov, na Žilinu 4151 slovanistických, čo sú čísla na týchto štadiónoch nižšie, než býva zvykom. Fanúšik citlivo vníma meniacu sa realitu a rozlišuje. Radšej by videl drámu so zápletkou, celozápasové nasadenie s viacerými šancami a gólmi, napríklad na spôsob pre nás neporovnateľných duelov Manchester - Barcelona či Bayern - Manchester, ako jednostranný až nezáživný priebeh s hrou iba na bránu súpera. To je totiž presne to, čo sa stáva na našich superligových štadiónoch jesennou módou. Ak sa špička oproti minulej sezóne rozšírila, tak iba o jedno mužstvo, ale na druhej strane sa rozšíril aj počet tých, ktorí nie sú schopní ju ani len potrápiť. Celkom zákonite sa preto čoraz hlasnejšie diskutuje o "zoštíhlení" najvyššej súťaže. Ktovie, či tento ročník vôbec dohrá toľko účastníkov, koľko sa do nej prihlásilo.
MIROSLAV BUKOV
