Po 14 mesiacoch vládnutia a po vážnej politickej kríze, vyvolanej neobjasnenou vraždou opozičného predáka Azema Hajdariho, odstúpil premiér F. Nano. Nano podal demisiu po krvavých vzburách v Tirane, ktoré vyprovokovali stúpenci vodcu súčasnej opozície Saliho Berishu.
m Čo pre vás znamená odstúpenie Nana?
"Čiastočné víťazstvo. Odišiel len hlavný predstaviteľ diktatúry."
m Budete spolupracovať s novým socialistickým premiérom P. Majkom?
"Budem rokovať s každým, kto sa postaví proti korupcii a násiliu v tejto krajine. Budeme sa však snažiť o predčasné voľby, ktoré ukážu, za kým národ stojí."
m Znamená to teda, že neodídete z Albánska ani po tom, čo vás parlament ovládaný vašimi protivníkmi zbavil poslaneckej imunity?
"Pred siedmimi rokmi som bol kardiológom v nemocnici. Vedel som, že väznice sú plné politických väzňov. Vtedy som však nemal žiadnu imunitu, každú chvíľu som mohol v tých väzniciach zmiznúť. Neodišiel som z krajiny vtedy, neviem, prečo by som to mal urobiť teraz. Albánsko nebolo a nie je žiadnym rajom, je to však moja krajina, mám ju rád."
m V priebehu septembra boli v Tirane spáchané dve politické vraždy. Bol zastrelený váš najbližší spolupracovník Azem Hajdari a minister obrany susedného Kosova, člen kosovskej tieňovej vlády Ahmet Krasniqi. Kto je vinný za tieto vraždy?
"Táto vláda nemá podporu, dokonca nemá ani podporu polície a armády. Preto musí používať teror, preto sa dopúšťa politických vrážd. Je to vláda politického zločinu. Smrť Hajdariho to jasne dokazuje."
m Na demonštráciách ste označovali Nana za diktátora a zločinca. Jeho aj mnohých ďalších členov socialistickej strany nazývate postkomunistami. Hovoríte o návrate komunizmu vo vašej krajine...
"Áno, žijeme v diktatúre. V období komunizmu sme mali plné väznice, Envéra Hodžu, novodobého Hiltera Európy, a na Skanderbegovom námestí v Tirane sochu diktátora. V roku 1998 máme opäť diktatúru a znova máme väznice plné politických väzňov. Jediný rozdiel je v tom, že ešte nestačili postaviť sochu. To všetko Rada Európy mlčky akceptuje. Vezmite si lustrácie. Prvé, čo Nano vykonal, keď vlani prišiel k moci, bolo, že zrušil lustrácie. Albánsky komunizmus nebol československý komunizmus. Tu sa zabíjalo a mučilo ako na bežiacom páse. A všetci, ktorí tie zločiny vykonávali, sú znova pri moci. Vezmite si príklad Krasniqiho, ktorý bol pred pár dňami zavraždený. Na vyšetrovaní vraždy sa zúčastnila aj tajná polícia a v prípade potreby mali zasiahnuť aj špeciálne ozbrojené jednotky. Ich hlavným šéfom je bývalý dôstojník komunistickej tajnej polície, preslávený pred 17 rokmi z mnohých koncentračných táborov. Väčšina sudcov, tzv. osobitných súdov, ktoré súdili podľa smutne známeho článku 55 Antisocialistická propaganda, súdi ďalej."
m Socialistická strana vás obviňuje zo snahy rozpútať v polovici septembra tohto roka puč a zmocniť sa vlády.
"Áno, bol to pokus o puč. Zorganizoval ho proti opozícii Fatos Nano. Ten cieľavedome rozpútal nepokoje, aby mohol mňa obviniť z pokusu o násilné zvrhnutie vlády, po ktorom mala nasledovať moja emigrácia. Tisíckrát sme pokojne demonštrovali za prepustenie politických väzňov, prečo by sme mali zrazu 14. septembra prepadnúť budovu vlády? Všetky svedectvá, vrátane úplne nezávislých pozorovateľov veľkých agentúr, hovoria o tom, že streľba sa začala z budovy vlády. Z druhého poschodia a terasy."
m Po septembrových vzburách navštívil Tiranu šéf Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pán Geremek. Odporučil vám, aby ste svoju politickú činnosť vyvíjali v parlamente, ale nie v uliciach. Zdá sa, že ste jeho radu neposlúchli.
"Veľmi si vážim pána Geremeka. Naše demonštrácie sú však pokojné politické mítingy, ktoré majú upozorniť na návrat bývalých komunistov k moci."
PRE SME - JAROMÍR ŠTĚTINA, agentúra EPICENTRUM
