Festival BHS spojil aj Mozarta, Gershwina a džez

V dramaturgii Bratislavských hudobných slávností (BHS) sa aj tento rok ocitol džezový koncert. Aké však bolo prekvapenie a údiv ortodoxných priaznivcov tohto žánru, keď na programe zbadali sláčikové kvarteto! Štvrtkový večer v Moyzesovej sieni Slovenskej

filharmónie Cross Over alebo Mozart, Gershwin a Jazz vybočoval z radu už samotným obsadením i obsahovou náplňou. Na úvod netradičného koncertu zaznelo Klarinetové kvinteto A dur W. A. Mozarta v podaní sláčikov mladých poľských umelcov, ktorí si hovoria príznačne Mozart Quartett, doplnených o Wojteka Mrozeka na klarinete. Zahrali toto svieže dielko výborne, "bez falošných tónov" a v klasicistickom duchu - po džeze však ani stopy. Ten "vypukol" až po prestávke, keď na pódium zavítal aj legendárny poľský džezmen, saxofonista a skladateľ Zbygniew Namyslowski so svojím Jazz Quartettom. Už po úvodných tónoch sláčikov bolo jasné, že s klasicizmom sa treba rozlúčiť - džezové akordy ohlásili triumfálny nástup dnešnej doby. Úprava toho istého Mozarta však ani zďaleka nebola len obyčajným prearanžovaním pôvodnej skladby - vznikol nový artefakt, v ktorom mali miesto strhujúce improvizácie a sóla všetkých členov džezového kvarteta (okrem Namyslovského ho tvoria Krysztof Herdzin - klavír, Olo Walicki - kontrabas a skvelý Grzegorz Grzyb - bicie), ba i klarinetistu. Dokonca aj členovia Mozart Quartettu niekedy odložili svoje nástroje, aby sa chopili najrôznejších perkusií: tamburíny, paličiek či bubienkov. Naozajstný, farbami hýriaci, swingujúci "nárez", ktorý akoby bol predzvesťou neúprosne sa blížiacich Bratislavských džezových dní. Predstaveniu nechýbal humor, keď často bezprostredne po džezových frázach nasledoval nefalšovaný Mozart, alebo naopak. Kedy je hudba vlastne "vážna"? Na záver ešte zahrali hudobníci v podobnom duchu Hudbu pre sláčikové kvarteto, klarinet a džezové kvarteto od skladateľa, ktorý sám patrí kamsi na pomedzie medzi džezom a "vážnou" hudbou - Georga Gershwina. Postmoderný projekt Cross Over je mimoriadne zaujímavým a odvážnym spojením zdanlivo protichodného, pevným skĺbením a neodlíšiteľným prekrývaním tradície "vážnej" hudby so spontánnosťou a s improvizačným majstrovstvom džezových hudobníkov. Možno by puristi z jedného i druhého brehu mali výhrady, tento koncert však bol - súdiac aj podľa ovácií divákov - skutočnou hudbou bez hraníc.