BRATISLAVA (SITA) - Štvrtkový krok Národnej banky Slovenska (NBS) bol nevyhnutný vzhľadom na jej neustále klesajúce devízové rezervy. Na obranu stabilného kurzu použila totiž centrálna banka takmer 1 mld USD. Na hranici udržateľnosti boli aj úrokové sadzby, ktoré v tento deň dosiahli na medzibankovom trhu magických 100 % p. a. Napriek tomu, že išlo fakticky o vynútené, a nie plánované opatrenie, hodnotia bankoví analytici rozhodnutie NBS zväčša veľmi pozitívne. Ako uviedol analytik ING Barings Martin Barto, zmena kurzovej politiky by mohla napomôcť k zníženiu nerovnováh slovenskej ekonomiky - najmä vonkajšej nerovnováhy, prejavujúcej sa v prehlbovaní deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Toto opatrenie centrálnej banky by malo byť podľa neho v záujme upokojenia situácie na trhu sprevádzané skorým zostavením novej vlády, keďže zmena kurzovej politiky si vyžaduje jasnú formuláciu hospodárskej politiky. Podľa M. Barta je potrebné, aby sa nová vláda zamerala hlavne na zmiernenie schodku bežného účtu platobnej bilancie a štátneho rozpočtu. Nevyhnutná je i reštrukturalizácia bankovej sféry a následne aj podnikov a zabezpečenie prílevu dlhodobého zahraničného kapitálu. Situácia na peňažnom trhu by sa podľa neho mohla upokojiť aj pred ustanovením novej vlády - ak predstavitelia strán budúcej vládnej koalície vyšlú jasné signály potvrdzujúce ich záujem o riešenie situácie. Podľa viacerých analytikov budú do ustanovenia novej vlády ďalší vývoj kurzu slovenskej koruny ovplyvňovať hlavne domáce firmy a obyvatelia. Ak budú hromadne pokračovať v konverzii domácej meny do devíz, nebude vôbec prekvapujúce, ak sa kurz SKK vyšplhá na 15 % nad bývalou centrálnou paritou. Takéto "panické" správanie sa domácich subjektov je po zmene kurzovej politiky NBS prirodzené. Ekonóm Prognostického ústavu SAV Juraj Renčko zastáva tiež názor, že devalvácia je vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúcu nadhodnotenosť koruny žiaduca, účinnejšia by však bola ako súčasť širšieho balíčka ekonomických opatrení. Podľa niektorých bankových analytikov účinnejším opatrením ako zrušenie fluktuačného pásma mohlo byť jeho rozšírenie. Podľa niektorých analytikov úplné zrušenie fluktuačného pásma zvyšuje neistotu na trhu. Subjekty trhu, predovšetkým zahraničné, čakajú, či sa prechod uskutoční bez väčších problémov, ako vlani v Českej republike, alebo nastane situácia podobná ako v Rusku. Pozitívny dopad oslabenia koruny na export bude podľa analytikov pravdepodobne menší, ako sa očakáva. Dôvodom je spomaľujúci sa hospodársky rast u najväčších obchodných partnerov SR a z neho vyplývajúci nižší dopyt po exporte. Tento fakt umocňuje aj lacný vývoz Ukrajiny a Ruska. Na druhej strane možno očakávať priaznivý vplyv devalvácie na import. "NBS mohla zaviesť systém plávajúceho menového kurzu už skôr, keď na peňažnom trhu bol dostatok likvidity a devízový trh bol pokojný. Vyhla by sa tak momentálnej hektickej nálade na trhu. Aj napriek tomu považujem tento jej krok za pozitívny a predpokladám, že už v tomto týždni sa situácia na medzibankovom trhu upokojí," povedal vedúci oddelenia treasury Credit Lyonnais Martin Hrozány. Ako dodal, ďalší vývoj na devízovom trhu bude takmer výlučne závisieť od klientov a ich rozhodnutia predať devízy, ktoré si pred voľbami prekonvertovali. Dôležité podľa neho je, že centrálna banka rozhodla v medziobdobí do vymenovania novej vlády. "Jej rozhodnutie sa tak nebude chápať ako politický krok, ale ako nutný dôsledok zhoršovania makroekonomických výsledkov a nárastu devalvačných očakávaní," zdôraznil. Podľa dílera Poľnobanky Patrika Maleca chýba na trhu vyjadrenie NBS o tom, kde chce vidieť kurz slovenskej koruny, ako aj to, akým spôsobom bude nová vláda koordinovať fiškálnu politiku s monetárnou. "Predpokladám, že už v najbližších týždňoch dôjde k upokojeniu situácie na trhu a index slovenskej koruny sa ustáli okolo 10 až 12 % od bývalej parity meny. Dovtedy však rátam s vysokými úrokovými sadzbami na peňažnom trhu ako aj hektickou náladou na devízovom trhu," skonštatoval.