olik. Po dvoch dňoch vytrvalého silného dažďa zostali medzi kulisami výpravnej stavby kalné nánosy, miestami pripomínajúce piešťanské bahno a v časti štábu vyvolávajúce asociácie na príťažlivo zvrátené ženské zápasenie. Ani za svet však nebolo tých odvážnych bojovníčok, ktoré by ulahodili oku pánskeho obecenstva a vrhli by sa do "brečky" hrajúcej okrem prírodného spektra aj prilievanou červenou farbou. Len zafúľané mačiatka, ktoré na statok privliekli miestni obyvatelia (určite tušiac, že keď im filmári dajú dvakrát nažrať, už sa ich nezbavia), a prváčik Radoslav Chromek z Dolného Kubína so svojím dablérom Jakubom si nerobili ťažkú hlavu. Kým väčšina štábu chválila dobrodinca, ktorý prah domu vyložil vianočne voňajúcim ihličím, pomáhajúcim čistiť zablatené čižmy, deti sa vonku zabávali a na zalamované ruky kostymérok reagovali tvrdením, že vnútri je počas prestávok nuda.
Kľukatá cesta popri dreveniciach a pastieroch kráv ústi pred statkom, vyrasteným za dva mesiace pod rukami pracovníkov firmy Damit Terchová, do zradných kopcov, na ktorých neradno parkovať. Ak ešte v utorok sa mohol štáb utešovať schopnosťami žltej terénnej Toyoty, označovanej za jediné vozidlo filmárov mobilné za akýchkoľvek podmienok, na druhý deň okolo poludnia, keď sa jeho šofér podujal vytiahnuť na cestu nemohúce auto denníka SME, sa chvíľu zdalo, že tie slová už neplatia. Napokon sa však džípový majster nezaprel, a hoci medzitým už redakčný Forman ručne vytlačila zostava privolaná vedúcim výroby Ivanom Vakaráčom, ktorý si fŕkanie spod kolies odniesol najviac, Toyota sa už mohla venovať ďalším bezradným posádkam. Vrátane robotníkov, ktorí prišli na statok vyčistiť latrínu. Ale teraz už k filmu. Asistentka produkcie najprv pred bránou upozorní nič netušiacich hostí, aby sa pripravili na najhoršie, a keď sa im po uši zablateným podarí dostať k domu, sú v centre diania.
"Dá sa odhadnúť, že niektoré veci vychádzajú veľmi dobre. Niektoré o niečo horšie, alebo sa dajú zle odhadnúť, ale všetky budú musieť vyjsť dobre. Preto sme tu," hovorí režisér Jaroslav Brabec. "Vopred bolo jasné, že tento film sa bude vyrábať s maximálnou náročnosťou. To v sebe, pochopiteľne, skrýva aj určité problémy, ale je na nás, aby sme ich prekonávali. Nikto iný nám v tom nepomôže," pokračuje. Zábery zo Spišskej Soboty v Poprade, kde štáb pracoval na prelome augusta a septembra na námestí, v hostinci aj kostole, sú už dokončené. "Počasie nám síce takisto extrémne neprialo, ale dúfame, že sme všetko urobili, ako bolo treba." Nečudo, že príroda sa s filmármi pohráva, ako sa jej zachce. Sama je totiž podľa režisérových slov "paralelným hercom" drsného príbehu a ovplyvňuje osudy postáv. Po smrti matky hlavného hrdinu Lojzíka, ktorá zomrie nešťastnou náhodou pod vetvou stromu zasiahnutého bleskom, vstúpia do života jeho otca dve ženy - macocha Róza a matkina sestra. Spleť osudov a vášní speje k neodvratnému koncu…