mi stranami a zdá sa, že má aj napriek relatívnej neskúsenosti všetky predpoklady stať sa najmladším európskym premiérom.
Pandeli Majko nie je aj napriek svojej straníckej príslušnosti zaťažený dedičstvom minulosti. Práve naopak, bol jedným z tých, ktorí v roku 1990 stáli po boku Azema Hajdariho na čele študentského hnutia namiereného proti nenávidenému režimu. Azem, ktorého vraždu 12. septembra tohto roku využil vodca opozičnej demokratickej strany Berisha na nevydarený pokus o štátny prevrat, sa rozhodol ísť doprava, Pandeliho to ťahalo viac k ľavici. Tí, ktorí ho poznajú, o ňom tvrdia, že nie je kariérista, má za sebou dve vysoké školy a ovláda jazyky. Jeho meno sa medzi štyrmi "serióznymi" ašpirantmi na post premiéra po demisii Fatosa Nana objavilo až v poslednej chvíli. Opäť sa však potvrdilo, že kde sa traja bijú, vyhráva štvrtý.
Majkov predchodca Nano si získal uznanie sveta najmä svojím prístupom k otázke Kosova. Od začiatku vyhlasoval, že je proti jeho samostatnosti a zároveň bol zástancom zásahu jednotiek NATO, ktorým ponúkol k dispozícii albánske vojenské základne. Omnoho nešťastnejšia však bola jeho domáca politika, ktorá ho spolu s obvineniami z príprav vraždy Azema Hajdariho napokon stála kreslo. Nano si nikdy nevedel získať priazeň tradičnej teritoriálnej veľmoci Talianska. Rímu sa nepáčilo, že jeho spolupráca sa orientovala najmä na Grécko, pričom Taliani, ale aj Američania si želali vybudovanie silného dopravného a hospodárskeho koridoru, ktorý by spojil albánske pobrežie s Tureckom.
Nanov odchod v prvých chvíľach privítal jeho nezmieriteľný politický rival Sali Berisha. Môže sa však stať, že zmena v koaličnom socialistickom tábore povedie aj k zmenám v tábore opozičných demokratov. Berisha, ktorého momentálne nechráni poslanecká imunita, sa bude pravdepodobne už čoskoro zodpovedať pred súdom za pokus o štátny prevrat. Ani jeho miesto však nie je nenahraditeľné. Hovorí sa najmä o mladom straníckom tajomníkovi Gencovi Pollovi: vyberaný vkus v obliekaní, plynulá angličtina, francúzština a taliančina, skvelé vzťahy so západnými konzervatívnymi stranami. Skrátka, ďalšia nová tvár pre albánsku politiku.
