u nacistickej doby Nemecka alebo spochybneniu morálnej zodpovednosti za minulosť. Váži si dobré vzťahy s Izraelom, aj keď ho viacerí podozrievajú, že jeho postoj je viac pragmatický ako úprimný.

Nemecko nie sú USA, kde židovskí voliči majú určitý vplyv na voľbu prezidenta. Pre nevýznamný počet členov židovskej komunity v Nemecku sa žiadny politik nemusí dvoriť tejto malej menšine. Ak je ťažké odhadnúť, čo výsledok volieb znamená pre Židov, ľahšie je posúdiť ich vplyv na voľby v Nemecku. Zo 70 tisíc Židov žijúcich dnes v Nemecku, 40 000 sú ruskí emigranti, ktorí ešte nie sú občanmi, plus neplnoletí. Počet židovských voličov tvorí menej ako 0,04 percenta z mamutieho počtu 60,5 milióna nemeckých voličov. Bude to asi chvíľu trvať, než si Židia urobia úsudok o novom kancelárovi, veď si nikdy neboli istí, čo si myslieť o Kohlovi, ktorý v prvých rokoch vlády neprejavil priveľa citlivosti k židovským záležitostiam. Kohl, narodený v roku 1930, sa dištancoval od zodpovednosti jeho generácie za riešenie postoja k holokaustu. Treba však oceniť Kohlovu stabilizujúcu osobnosť v čase, keď hrozila nestabilita počas procesu zjednotenia s východným Nemeckom. Budúci rok bude Nemecko predsedať viacerým medzinárodným stretnutiam, navyše od 1. januára 1999 sa ocitne v kresle vedenia Európskej únie na ďalších 6 mesiacov. V prípade, že EÚ sa bude pokúšať zaujať väčšiu úlohu v mierovom procese na Blízkom východe, je pochopiteľný zvýšený záujem Izraela o zmenu politického postoja novej vlády.

Schröder si dlho neposedí v budove vlády v Bonne. Budúci rok sa vláda spojeného Nemecka presťahuje do Berlína, kde bude sedieť znovu po prvý raz od porážky tretej ríše. Nový kancelár bude mať v rukách zodpovednosť za smerovanie novej berlínskej republiky v období, keď nie celkom dokonalý realizmus EÚ môže spôsobiť neľahké problémy nejednému európskemu politikovi.

EDANA MARASH-BORSKÁ

(Autorka je stálou

spolupracovníčkou SME)