Vädnúce hviezdy svetového šoubiznisu, ktoré v predvolebnom období bez zásluh obrali Slovensko o peknú kopu bankoviek, vystriedali už v prvých dňoch tohoročných Bratislavských hudobných slávností skutoční aktívni poslovia umenia. Dva večery, nedeľný a pondelkový, boli zasvätené muzicírovaniu skôr komorného zamerania. Najskôr sa predstavil taliansky Orchestra da camere del Festival di Brescia e Bergamo, ktorý však preukázal ambície obsiahnuť i repertoár symfonických telies. Platilo to najmä o Beethovenovom Koncerte pre klavír a orchester č. 2 B dur s vynikajúcim českým sólistom Igorom Ardaševom. Mladý, no už renomovaný umelec sa ujal partu s obrovskou dávkou entuziazmu a temperamentu, ktorý však prísne podriadil kritériám klasicistickej interpretácie. Bol to Beethoven technicky brilantný, stavebne kontrastný, výrazovo tieňovaný, s nesmiernym dynamickým ťahom. Možno povedať, že Ardašev svojím výkonom zatienil i Davida Livelyho z otváracieho koncertu. Po dvoch krátkych skladbách Antonia Vivaldiho, venovaných priaznivcom baroka, a po zaujímavom Albinoniho Koncerte pre dva hoboje, sláčiky a basso continuo (sólisti Silvano a Daniele Scanziani) bola príjemným osviežením programovo koncipovaná Sinfonia č. 6 La casa del Diavolo od L. Boccheriniho. Talianski hostia pod rozvážnou taktovkou dirigenta Agostina Orizisa potešili kompaktným a kultivovaným tónom, precíznou súhrou, pričom nezanedbateľným znakom ich zvukovej poetiky je talianska iskra, vrúcnosť a temperament.
Už deň po priaznivom dojme z hry apeninských hostí sa ukázalo, že i pod hodnotiacim pojmom kvalita sa skrýva viacero odtieňov. Presvedčil o tom svetoznámy komorný súbor Academy of Saint Martin in the Fields. Nepricestoval síce na Slovensko vo veľkom obsadení ani so Sirom Marrinerom, no i jeho sláčiková sekcia pod vedením Kennetha Sillita nikoho nenechala pochybovať o tom, že do Reduty zavítala skutočná svetová extratrieda. Už úvodná Suita sv. Pavla od anglického autora Gustava Holsta dala na známosť, že britskí sláčikári dokážu so svojimi nástrojmi priam zázraky. Od hebkého, zamatového piana až po masívne forte znel ich zvuk prekrásne, dynamicky bohato a emotívne. Keď Mendelssohnovo Scherzo a Capriccio vystriedala Griegova suita Z Holbergových čias, opäť na poslucháča dýchalo vnútorné chvenie, prepracovanosť výrazových a dynamických detailov a nesmierna tónová noblesa. Pendereckého Sinfonietta, dávajúca obraz o nie takej avantgardnej tvári skladateľa, poukázala, že britské teleso je rovnako doma i v tvorbe 20. storočia. Serenáda pre sláčikový orchester Es dur Josefa Suka prezrádza, že ak jej autor nebol označovaný za zázračné dieťa, tak prívlastok mimoriadne talentovaného dorastenca mu za túto v osemnástich rokoch napísanú skladbu právom patrí. Ansámblu Academy of St. Martin in the Fields zasa patrí najvyššia úcta a uznanie za výkon, ktorý inak ako perfektným nemožno nazvať.
Dnešný deň na BHS obsahuje dve zaujímavé ponuky. Popoludní o 17.00 h sa v Moyzesovej sieni SF predstaví ruský klavirista Rem Urasin a večer o 19.00 h v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie privítame anglického dirigenta Jonathana Darlingtona, ktorý s Cappellou Istropolitanou a sólistami Opery SND uvedie Haydnovo oratórium Štyri ročné obdobia.
PAVEL UNGER
(Autor je hudobným kritikom)