BRATISLAVA (SITA) - V návrhu zákona o Komisii pre cenné papiere má byť Komisia rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet. Keďže nemá mať od štátu nezávislé príjmy na svoju činnosť, môže byť štátnymi orgánmi výrazne ovplyvňovaná. Pre tlačovú agentúru SITA to na margo pripravovaného návrhu zákona uviedol zástupca riaditeľa Investiční a poštovní banky na Slovensku Michal Krajčovič, ktorý je zároveň členom Asociácie Kolektívneho Investovania. Ako ďalej dodal, pozitívom je, že personálne obsadenie rady, ktorá stojí na čele komisie, dáva dostatočné záruky nezávislosti. Členovia rady sú totiž navrhovaní a odvolávaní prezidentom SR na návrh NR SR.
"Podobne, funkčná nezávislosť je lepšie upravená ako v Českej republike. Komisia je oprávnená samostatne vydávať podzákonné normy (napr. vo forme opatrení vyhlasovaných v Zbierke zákonov) a takto neodkladne reagovať na rýchlo sa meniacu situáciu v správaní sa subjektov na trhu," konštatoval M. Krajčovič. Podľa neho je však na druhej strane potrebné upozorniť, že navrhovaná právomoc Komisie vo vydávaní exekučného príkazu ako aj pri jeho realizácii nie je prinajmenšom v súlade s princípmi bežnými v zahraničí. Komisia má byť vybavená veľkou kompetenciou pri vynucovaní práva.
"Všeobecne treba akceptovať zásadu "preregulácie" v porovnaní s vyspelými kapitálovými trhmi z jednoduchého dôvodu. V transformujúcich sa ekonomikách prakticky absentuje etika a kultúra subjektov kapitálového trhu tak často citovaná v Londýne alebo USA," zdôraznil. M. Krajčovič.
Navrhovaná komisia bude regulovať len subjekty kapitálového trhu. Podľa M. Krajčoviča sú však tieto subjekty čoraz viac aj subjektmi bankového sektora či poisťovníctva. Práve preto v niektorých štátoch EÚ vznikajú spoločné regulačné orgány nad celým finančným trhom. "Z tohto pohľadu je zarážajúce, že v návrhu zákona nie je dostatočne upravený vzťah medzi budúcou komisiou a Strediskom cenných papierov SR (SCP). Práve v súčasnosti, keď sa povráva o pripravovanej privatizácii SCP, je jasné definovanie právomoci komisie voči organizácii evidujúcej zaknihované cenné papiere viac ako žiaduce," dodal.
Ako ďalej uviedol, v predmetnom návrhu nie je zmienka o možnosti deľby regulácie medzi komisiou a samoregulujúcimi organizáciami, predovšetkým BCPB. "Burzy sú totiž v každom vyspelom kapitálovom trhu splnomocnené realizovať vybrané regulačné opatrenia, obzvlášť v spojitosti s emitentmi cenných papierov a obchodníkov s cennými papiermi," uviedol.
Odpoveď na otázku, na koľko môže pomôcť dnešnému neutešenému stavu na kapitálovom trhu v SR nový regulačný orgán, nie je jednoznačná. "Ak zoberieme do úvahy, že len v legislatívnej rovine je množstvo zákonov pripravovaných na ich rekodifikáciu, napr. zákon o cenných papieroch, zákon o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a ďalších právnych noriem, je namieste otázka, kedy príde k prvým pozitívnym zmenám na trhu v dôsledku účinnosti takýchto zmien," konštatuje M. Krajčovič. Už samotný schvaľovací proces týchto rozsiahlych zmien a aplikácia v praxi, si podľa neho vyžiadala a vyžiada mnoho rokov.
Týka sa to pochopiteľne aj predmetného návrhu zákona o Komisii pre cenné papiere. "Po uplynutí takéhoto času pri praktickej neregulácii kapitálového trhu však vzniká obava, či bude potom ešte čo regulovať," uzavrel M. Krajčovič.
