"Budeme rokovať s obidvomi," odsekol nervózne muž s bradou. Harald Ringstorff, predseda víťaznej sociálnej demokracie vo východonemeckej spolkovej krajine Meklenbursko sa nenechal zahnať otázkami novinárov do úzkych. Zdá sa však, že tu všetko nasvedčuje vytvoreniu červeno-červenej koalície. Vo voľbách do krajinského snemu, ktoré stáli trochu v tieni volieb do Spolkového snemu, sa stala prvýkrát sociálna demokracia najsilnejšou politickou silou v krajine s takmer 35 percentami hlasov a odsunula kresťanských demokratov (CDU) na druhé miesto (30,2 percenta). Treťou politickou stranou v meklenburskom sneme budú postkomunisti z tzv. Strany demokratického socializmu (PDS), ktorí získali takmer štvrtinu všetkých hlasov.
Harald Ringstorff má tri možné varianty na vytvorenie krajinskej vlády: Vytvoriť veľkú koalíciu s CDU, čo mu čiastočne umožnil krajinský predseda CDU Bernd Seite, s ktorým sa Ringstorff osobne neznášal a ktorý po porážke svojej strany podal demisiu. Môže vytvoriť koaličnú vládu s postkomunistami, a napokon podľa vzoru Saska-Anthaltska vytvoriť menšinovú sociálnodemokratickú vládu, ktorú by postkomunisti tolerovali. Pretože však predseda celoštátnej SPD Oskar Lafontaine dal po voľbách Ringstorffovi voľnú ruku, je pravdepodobné, že vážnejšie rozhovory o vytvorení novej vlády povedie s postkomunistami. To má však jeden háčik: PDS už pred voľbami dala najavo, že je ochotná s Ringstorffom rokovať, keď zruší Krajinský úrad na ochranu ústavy, nemeckú kontrarozviedku, prepustí krajinského poverenca Gauckovho úradu, ktorý hodnotí činnosť bývalej Štátnej bezpečnosti NDR, zruší vyučovanie náboženstva na školách a prihlási sa k "zdravým tradíciám kultúry bývalej NDR". Vývoj v Meklenbursku môže mať vplyv na ďalšie východonemecké spolkové krajiny.
RUDOLF STRÖBINGER, Bonn
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
