Chemická fabrika Duslo neďaleko Šale orientovaná prevažne na ťažkú anorganickú chémiu sa začala budovať v roku 1958, prvé prevádzky (výroba kyseliny dusičnej, čpavku a hnojív) boli spustené v roku 1962. Neskôr pribudli prevádzky na výrobu acetylénu, močoviny, kyseliny octovej a acetátových produktov. Po roku 1968, za socialistickej federácie, keď bol chemický priemysel riadený z Bratislavy, sa v Dusle vybudovala výrobňa chlórprénového kaučuku, ktorá v roku 1971 vyhorela a už sa neobnovila. Neskôr v roku 1978 sa vybudovali kapacity na výrobu gumárenských chemikálií, ktoré sa vtedy exportovali najmä do bývalého ZSSR. Vybudovali sa aj výrobne pesticídov - prostriedkov na ochranu rastlín. V roku 1992 vzhľadom na efektívnosť výroby boli niektoré výroby utlmené. Duslo vystupuje samostatne v zahraničnom obchode od konca roka 1990. V roku 1994 sa Duslo transformovalo na akciovú spoločnosť so základným imaním 3,18 mld Sk. Potom v dvoch etapách FNM SR predal manažérskej spoločnosti Prezam, s. r. o. Šaľa, všetky akcie Dusla. V súčasnosti k ťažiskovým produktom Dusla patria priemyselné hnojivá a pesticídy, gumárske chemikálie, PVAc disperzie a malotonážna organická a anorganická chémia.
Vo výročnej správe za minulý rok predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti RNDr. Jozef Kollár pripomína negatívne vplyvy na hospodárenie spoločnosti: zavedenie dovoznej prirážky, platby do fondu na podporu exportu a odvody do Eximbanky. Ďalší negatívny vplyv spočíval v klesajúcich svetových cenách finálnych chemických výrobkov a v stúpajúcich cenách energií. Spoločnosť vykázala za minulý rok predaj za 6,6 mld Sk a hrubý zisk za 240 mil. Sk, predstavuje to pokles zisku, lebo hrubý zisk za rok 1996 bol vo výške 535 mil. Sk. Tri štvrtiny minuloročného predaja smerovali do zahraničia, najviac do ČR, nasledovalo Nemecko, Rakúsko, Taliansko a Maďarsko. Výroba gumárskych chemikálií na 90 % smeruje na export. Vo výročnej správe sa uvádza, že v súvislosti s investíciou do výroby kyseliny dusičnej v objeme 1,5 mld Sk stúpne podiel cudzích finančných zdrojov. K ultimu minulého roka predstavovali cudzie zdroje takmer 2,5 mld Sk, predstavuje to 58 % z vlastného imania. Z toho bankové úvery predstavovali vyše 1,8 mld Sk. Náklady na energie a materiál predstavovali 4,2 mld Sk. Čistý zisk spoločnosť vykázala vo výške 115 mil. Sk, predstavuje to rentabilitu základného imania 3,6 %. Duslo vlastní 81 % akcií Výskumného ústavu chemickej technológie, a. s., v Bratislave a má podiely v ďalších spoločnostiach, z toho v jednej v ČR.
Za prvých 7 mesiacov tohto roka vyrobili v Dusle tovar za 3,8 mld Sk, z toho viac ako tri štvrtiny smerovali na export, najviac do ČR. Tento rok má Duslo investovať 900 mil. Sk, vyše polovica tejto sumy sa už investovala. Na jar sa začala stavať nová výrobňa kyseliny dusičnej, ktorá má nahradiť doteraz fungujúcu, a tak sa výroba tejto suroviny na výrobu hnojív stane konformná s prísnymi ekologickými kritériami. Jej kapacita má byť 900 ton kyseliny za deň, dodávateľom je Chemoprojekt, a. s. Praha. Návratnosť tejto investície udáva spoločnosť teraz v dĺžke 3 rokov, ale údaje z jari tohto roka hovorili o 10 rokoch. Spoločnosť sa usiluje získať ekologickú certifikáciu svojej výroby podľa normy ISO 14 000. V ďalšom období sa počíta s rozvojom organickej chémie. Za január až júl tohto roka spoločnosť vykázala hrubý zisk v objeme 220 mil. Sk, táto suma nespĺňa zámer spoločnosti, príčina je podľa Kollára spôsobená poklesom svetových cien priemyselných hnojív.
Začiatkom septembra otvorili v Šali vážsku vodnú cestu, ktorá smeruje zo Šale do Komárna a bola vybudovaná s účasťou Dusla. Po tejto vodnej ceste sa má ročne prepraviť 60 tisíc ton priemyselných hnojív vyrobených v Dusle. Loďami sa hnojivá môžu prepravovať proti prúdu Dunaja až do Nemecka. V priebehu troch rokov sa má v Šali vybudovať nový nákladný riečny prístav, ktorý bude tiež spolufinancovať Duslo.
JURAJ ĎURČENKA
