Svetová ekonomika je v súčasnosti poznačená procesom globalizácie, vzájomným prepájaním podnikov, ale i celých ekonomík. Prispievajú k tomu nové technológie, dopravné, komunikačné a informačné systémy. Vytvárajú sa veľké integračné zoskupenia, ktoré môžu profitovať z odbúrania obchodných bariér a úspor nákladov vyplývajúcich z výroby vo veľkých sériách. V Európe sa vytvára jednotný trh so spoločnou menou, ale podobné procesy prebiehajú aj v Ázii, Severnej a Južnej Amerike. Celosvetovo sa krajiny združujú do zoskupení, ktoré posudzujú dohody o odbúraní prekážok obchodu (Svetová obchodná organizácia WTO).

Slovensko v posledných rokoch prijalo strategické rozhodnutia o svojej demokratickej orientácii (v roku 1989), samostatnej štátnosti (1993) a pokúša sa začleniť do európskych nadnárodných zoskupení. Zatiaľ neúspešne.

V integračnom procese má SR možnosť zapojiť sa do vyspelej Európy, hľadať si vlastný priestor alebo sa orientovať na iných partnerov. Skúsenosti zo sveta hovoria, že krajiny, ktoré sa pokúšali izolovať, strácali. Izolácia znamená zaostávanie. Súčasná kríza v Rusku zasa jasne ukázala, že orientovať sa na nestabilné ekonomiky, je veľmi rizikové.

Logicky pre Slovensko ostáva ako reálna ekonomická alternatíva zapojenie do EÚ. Zdá sa, že to najlepšie pochopili občania. Viaceré ankety ukázali, že výrazná väčšina občanov je za integráciu. Rozhodujúce politické subjekty tiež v svojich programoch uvádzali a ďalej uvádzajú tento cieľ. Súčasná vláda ho deklarovala v svojom programovom vyhlásení. Veľmi jednoznačne prointegračne sa vyslovujú zástupcovia občianskej spoločnosti na Slovensku (odbory, podnikatelia, zamestnávatelia, mimovládne inštitúcie). Napriek tomu sa Slovensko dostalo do druhej skupiny krajín z hľadiska vstupu do EÚ. Možno to hodnotiť ako neúspech, ba dokonca pochybovať o tom, či úmysel vlády bol myslený úprimne. Na príklade OECD to možno jednoducho dokumentovať. SR bola horúcim kandidátom na členstvo v organizácii zlučujúcej najvyspelejšie krajiny sveta. V roku 1995 sa členom stala ČR, v roku 1996 Maďarsko a Poľsko. Dátum vstupu SR sa postupne odsúval, pri rokovaniach sme neplnili dohodnuté záväzky, stali sme sa nedôveryhodným partnerom. O konkrétnom dátume nášho vstupu sa prestalo hovoriť. Pričom sa členstvo v OECD považuje za predohru vstupu do EÚ.

Na vstup do EÚ treba splniť Kodanské kritériá v oblasti politickej, ekonomickej a legislatívnej (najmä prijatie aquis communautaire). Napriek tomu, že hlavným problémom Slovenska je nesplnenie politických kritérií, aj v ekonomickej oblasti sa prijali mnohé opatrenia a zákony, ktoré spochybnili smerovanie k trhovej ekonomike (zákon o strategických podnikoch, revitalizačný zákon, cenový zákon a pod.). Nepostúpilo sa v budovaní inštitúcií v podnikateľskej infraštruktúre (spochybnila sa nezávislosť niektorých inštitúcií, napr. NBS, nepokročilo sa v reštrukturalizácii bánk a vytváraní konkurenčných podmienok v bankovom sektore, znefunkčnil sa kapitálový trh, časté zmeny metodiky obmedzujú vypovedaciu schopnosť štatistických údajov a pod.). Podnikateľské prostredie nie je predvídateľné, transparentné, založené na rovnosti šancí.

Prečo je vstup do EÚ pre transformujúcu sa ekonomiku zaujímavý, aké sú ekonomické dopady začlenenia nových členov do EÚ. Možno hovoriť na jednej strane o priamych efektoch vyplývajúcich z filozofie únie o stieraní rozdielov a vytváraní veľkého trhu. Z toho vyplýva, že do rozpočtu prispievajú viac bohatšie štáty a viac z neho čerpajú menej vyspelé členské štáty. V prípade SR sa čistý príjem (rozdiel medzi príspevkami do rozpočtu a čerpaním z neho) odhaduje na 50–100 mld Sk ročne. Z fondov EÚ smerujú prostriedky na podporu regiónov s nižšou ekonomickou úrovňou (ak HDP/obyvateľa je nižší ako 75 % priemeru EÚ), do regiónov s klesajúcou priemyselnou produkciou, ktoré prechádzajú procesmi reštrukturalizácie, na podporu rekvalifikácie, riešenie kompenzácií poľnohospodárstvu a na celkové vyrovnávanie ekonomík. Z týchto fondov čerpali najmä ekonomicky menej vyspelé štáty (Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko). Nepriame efekty sa prejavujú v náraste zahraničných investícií, členské štáty únie sa považujú za bezrizikovú zónu pre investorov, pretože tam platia a sú garantované spoločné pravidlá, na ktoré sú investori zvyknutí. Prílev investícií môže veľmi zdynamizovať ekonomický rozvoj. Pre SR je to veľmi dôležité. Veľká časť slovenských podnikov potrebuje financie na reštrukturalizáciu, domáce zdroje sú limitované, preto ich treba kombinovať so zahraničnými zdrojmi. Preto sa transformujúce ekonomiky snažia prostredníctvom prílevu zahraničných investícií riešiť rozpor medzi masovou potrebou reštrukturalizácie podnikov a obmedzenými vnútornými zdrojmi jej financovania. SR doposiaľ prilákala minimálny objem priamych zahraničných investícií (menej ako 1 % HDP), čo čoraz intenzívnejšie pociťujú slovenské podniky.

Integrácia znamená aj prístup na trhy, konkrétne otvorenie 370-miliónového spotrebiteľského trhu, čo je pre SR ako relatívne malú otvorenú ekonomiku dôležité. Podiel štátov EÚ na našom exporte je viac ako 40 %, ak pripočítame asi 40-% podiel potenciálnych členov ČR, Poľska a Maďarska, možno hovoriť o rozhodujúcich obchodných partneroch. Vstupom na spoločný trh a ďalšou liberalizáciou režimu môže SR získať. Doterajšie skúsenosti hovoria, že pri liberalizácii sme viac získali, ako stratili. Naopak, ak by sme sa nedostali do prvej skupiny, môžu nás z trhov EÚ vytlačiť práve novoprijatí členovia.

Analytické štúdie hovoria aj o zrýchlení ekonomického rastu, zvýšení vývozu po začlenení do únie. V prípade SR sa odhady pohybujú okolo 1-1,5 % HDP. Dynamiku rastu možno dokumentovať na príklade Írska, ktoré sa stalo členom v roku 1973. Úroveň HDP vtedy predstavovala 58 % priemeru EÚ, v roku 1996 to už bolo 87 %. Z menej vyspelej ekonomiky sa stala vyspelá krajina so stabilným rastom, exportujúca sofistikované výrobky.

Samozrejme, treba vidieť aj potenciálne problémy a náklady súvisiace napr. s prijatím noriem životného prostredia, noriem starostlivosti o pracovníkov, prijatím legislatívy, administratívou. Samotná EÚ je vo fáze vnútornej reštrukturalizácie a jej viaceré ekonomické parametre sú horšie ako v USA či Japonsku. Slovenské podniky sa budú musieť vyrovnať s konkurenčným tlakom, vplyv nadnárodných spoločností môže byť výraznejší, treba sa pripraviť na dereguláciu a liberalizáciu podnikateľského prostredia. Týmto vplyvom však budú čeliť slovenské podniky aj v prípade nezačlenenia našej ekonomiky do únie.

Mimoekonomické súvislosti (politické, bezpečnostné, kultúrne) tiež jasne hovoria v prospech začlenenia Slovenska do spoločenstva vyspelých demokratických štátov.

DANIELA ZEMANOVIČOVÁ,

Centrum pre hospodársky rozvoj, Bratislava