Po obojstrannom vyše dvadsaťminútovom vyčkávaní videla solídna, no v sektoroch oboch ultrafans táborov odpudzujúco vulgárna, návšteva na Pasienkoch zaujímavý futbal v dobrom tempe. Tréner Trnavy Dušan Galis správne hľadal príčinu prvej prehry svojho mužstva v uspokojení po vedúcom góle.
"Namiesto toho, aby sme dorazili súpera druhým gólom hráči zabudli na stanovenú taktiku, čo Inter využil na zvrat. Aj po ňom sme v zásade kontrolovali hru, ale bolo to chladné a bez chuti pobiť sa o loptu, bez oduševnenia, to v dnešnom futbale jednoducho nejde. Víťazstvo bolí, a po tomto stretnutí nie je určite ani jediný náš hráč ubolený. Horký mal prikryť hlavičkujúceho Babniča pri druhom góle, ale kde bol? Hrabal z desiatich rozohrávok pokazí 4-5, a keď mu to vytýkam, cíti sa dotknutý. Ale konkrétnu kritiku si vybavím s hráčmi sám. Som sklamaný, Inter nám mohol pokojne dať aj štvrtý gól. Mal väčšiu túžbu. U nás v kabíne je ticho, nemáme burcujúce typy. Aj v zápase s Besiktasom sme boli chladní. V odvete to musí byť iné."
Cenné víťazstvo nad dovtedajším lídrom Superligy mohlo trénera domáceho Interu Jozefa Bubenka zaslúžene nadnášať, ale ten krotil superlatívy: "Nemienime sa zaoberať úvahami, či to bol náš najlepší výkon sezóny. V istých fázach to síce pripomínalo odvetu s pražskou Slaviou v Pohári UEFA, ale naše víťazstvo nad Trnavou berieme normálne, nejdeme zaspať na vavrínoch. Začiatok prvého polčasu bol poznačený obojstranným rešpektom, prvý gól rozprúdil hru i tempo. Vyšiel nám záver prvého polčasu. Do druhého sme vybehli so zámerom zabezpečiť obranu, vedeli sme, že aj súper má v defenzíve okienka. Škoda, že sme nevyužili sľubné šance z kontier, pri niektorých nám chýbalo šťastie. Podobne však aj Trnavčanom."
VOJTECH JURKOVIČ
