PRAHA (ČTK) - Legendárny futbalový kanonier Josef Bican, ktorého vlani vyhlásili za najlepšieho futbalového strelca storočia, sa narodil pred osemdesiatimi piatimi rokmi (25. septembra) vo Viedni. Doma Bicanovci hovorili vždy po česky. Matka Ludmila bola viedenská Češka a otec František pochádzal zo Sedlice pri Blatnej. Práve v osobe otca, ktorý hrával za ligovú Herthu Viedeň, a dokonca nastúpil i na niekoľko zápasov za rakúsku reprezentáciu, našiel Josef svoj prvý vzor. Otec ale čoskoro zomrel na následky zranenia v ligovom zápase. V dvanástich rokoch obliekol Bican prvýkrát dres Herthy a šilingami od sponzora začal významne prispievať do rodinnej pokladnice. Keď ale zomrel Josefov o dva roky starší brat František, poslala matka zostávajúcich dvoch synov na pol roka do Sedlice pri Blatnej k prarodičom. Po návrate do Viedne dostal Josef ponuku hrať za firemnú jedenástku spoločnosti Farbenlutz. V sedemnástich rokoch si ho všimol známy hráč Rapidu Schramseis a ponúkol mu angažmán v doraste. V Rapide sa Bican už za dva mesiace prepracoval až do seniorského áčka. Hneď pri premiére proti Admire Viedeň rýchly Pepi strelil štyri góly a stal sa miláčikom divákov. V roku 1934 sa dočkal tiež svojho prvého a jediného štartu na MS. Strelil iba jeden gól a Rakúsko vypadlo v semifinále s domácim Talianskom. Krátko po skončení MS prišli do Sedlice, kde Bican trávil leto, funkcionári Slavie a on im sľúbil prestup. Rapid svoju najväčšiu hviezdu nechcel pustiť. Bican preto prestúpil do Admiry, ktorá prestup do Slavie 15. apríla 1937 umožnila. Prvý raz nastúpil Bican v červeno-bielom drese na sklonku roka 1937 na Kladne, strelecky ešte vyšiel naprázdno. To si neskôr vynahradil, v protektorátnych ročníkoch nastrieľal 241 gólov, štyrikrát strelil 7 gólov v jednom stretnutí a v rokoch 1939 až 1947 bol nepretržite najlepším kanonierom.
Československého občianstva sa dočkal až po skončení MS 1938 vo Francúzsku. Napriek tomu, že v štrnástich zápasoch strelil za republiku dvanásť gólov a po vojne vzbudil záujem známych klubov z celej Európy. Od Juventusu Turín mohol dostať na ruku 6 miliónov korún, vysoký plat a odísť mohol i s rodinou (oženil sa v roku 1943). Aby sa však vyhol nástupu komunistického režimu v Taliansku, pred ktorým jeho i manželku Jarmilu varovali funkcionári Slavie, zostal doma. Lenže po komunistickom puči vo februári 1948 nemal Bican na ružiach ustlané ani doma. Stranícki ideológovia trvali na vymazaní vojnového obdobia z histórie a Bican mal v Klube ligových kanonierov zarátaných iba 218 gólov. Strelil však 447 a s tými, ktoré dal v rakúskej lige, dokonca 643. V roku 1949 pre neustále ťažkosti v Prahe odišiel hrať II. ligu za Vítkovice. Železiarňam pomohol k postupu, ale po troch rokoch ho už neustále cestovanie z Prahy unavovalo a našiel si angažmán v Hradci Králové. Vydržal rok, potom to znova skúsil v zošívanom drese. Po návrate do Slavie sa stal najlepším strelcom. S aktívnou kariérou definitívne skončil 21. novembra 1955, ešte v auguste toho roku strelil štyri ligové góly Libercu. To už mal 41 rokov, 10 mesiacov a 27 dní a bol najstarším prvoligovým futbalistom. Hoci Bicana nemali slavistickí pohlavári v láske, nechali ho jednu sezónu trénovať prvý tím. Krátko pôsobil na lavičke v Liberci a Brne. Najsť prácu bol problém, každý sa bál zamestnať slávneho futbalistu, ktorý bol symbolom buržoázneho športovca. Kŕmil teda v pražskej ZOO a neskôr vykladal vagóny. Až nové vedenie ČSTV mu umožnilo v roku 1968 zahraničné trénerské angažmán, a mohol trénovať divízny belgický klub Tongeren. Satisfakcie sa dočkal v januári 1997, keď ho Medzinárodná federácia futbalových historikov a štatistikov (IFFHS) vyhlásila spolu s Brazílčanom Pelém a Nemcom Uwe Seelerom za najlepšieho strelca storočia. Bican žije s manželkou Jarmilou v Holešoviciach. Chodí chytať ryby do Tróje a kŕmi opustené mačky. Synovia Ivan i Josef žijú v zahraničí.
Definitívne ukončenie sporov, koľko dal ligových gólov, ukončil už pred piatimi rokmi výkonný výbor Českomoravského futbalového zväzu. Tlačový hovorca Jaroslav Kolář v predvečer Bicanových 85. narodenín oznámil, že mu priznali oficiálne 447 ligových gólov. Popri 218 góloch, ktoré dal pred vojnou a po nej, obsahuje bilancia i 229 gólov z priebehu nacistickej okupácie (1939-1944). Oslávenca o rozhodnutí informovali na schôdzke, ktorú pri príležitosti narodenín usporiadal predseda ČMFS František Chvalovský.
