Helmut Kohl, 68-ročný vodca kresťanských demokratov, už vošiel do dejín ako kancelár opätovného zjednotenia Nemecka. No zajtra sa pokúsi zavŕšiť svoje ambície vytvoriť čoraz nereálnejší sociálny štát a zároveň vybudovať čosi, čo sám nazýva "európskym domom". Kohl je posledný z generácie politikov, ktorí zažili 2. svetovú vojnu. Vstúpil do konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie v roku 1946, ešte prv, než jeho politickí učitelia Konrad Adenauer a Ludwig Erhard začali budovať nemecký ekonomický zázrak na troskách fašizmu. Získal doktorát z dejín na Heidelberskej univerzite a v roku 1959 sa stal najmladším členom parlamentu Porýnia-Westfálska.

Kohl povzbudzoval Nemcov, aby poznali a priznali si nacistickú minulosť, no zároveň sa usiloval obnoviť národnú pýchu a vlastenectvo. Starostlivo pestoval francúzsko-nemecké spojenectvo. Stal sa hlavným hráčom európskych kompromisov a vyjednávaní. Hral kľúčovú úlohu aj vo vzťahoch Východ - Západ po rozpade sovietskeho impéria. Presadzoval zjednotenie Nemecka po páde berlínskeho múru v r. 1989, nadbiehal vtedajšiemu sovietskemu vodcovi Gorbačovovi a ignoroval odborníkov na zahraničnú a monetárnu politiku z vlastného tábora, ktorí varovali pred politickými, sociálnymi a ekonomickými následkami pohltenia prehnitého totalitárneho štátu. Skôr cit ako ekonomická logika ho viedli k tomu, že 17 miliónom zbedačených východných Nemcov daroval silnú marku výmenou za ich bezcennú menu. Nemecko dodnes platí za toto veľké gesto nezamestnanosťou a veľkými daňami, hospodárskou stagnáciou na západe, nepokojmi na východe. Kohlove sľuby sa nesplnili, skôr naopak, situácia sa zhoršila.

Kohl je v porovnaní so svojím konkurentom výbušnejší, menej uhladený a na človeka, ktorého prirovnávajú k medveďovi, má občas pritenkú kožu. Nemá rád kritiku a má sloniu pamäť, čo môže dosvedčiť popredný časopis Der Spiegel, ktorý ho v jeho začiatkoch v Bonne napádal ako nemotorného vidiečana s prízvukom a ťarbavým rečníckym štýlom. Kohl mu to nikdy nezabudol.

(REUTERS)