Hromotĺk nie je čistý typ. Každý hromotĺk je podobný, a predsa iný. Dá sa však v nich vystopovať prevažujúca vlastnosť: či je niekto viac hromom, alebo viac tĺkom. Hromotĺk sa podobá na toho herca z talianskych špagetti-westernov, viete, koho myslím, sú dvaja, jeden blonďák a druhý bradatý, tak toho druhého. Ak je hromotĺk hromo, je to dobrák, grizly, ťarbák, ktorý však nie je babrák! Keď treba, vie byť primerane vrtký na tele i na duchu. Ak je hromotĺk viac tĺkom, je to poriadny mumák, truľo či ozembuch. (Viete, že spisovná slovenčina má 71 výrazov na rôzne stupne tĺctva?) Taký trpák je neohrabaný nielen pohybovo, ale aj pochybovo. Pochybuje o tom, čo je každému nad slnko jasné a prijíma s tuposťou jemu vlastnou to, o čom bystrejšie hlavy pochybujú. Hromotĺk, či už patrí k čeľadi hromov, alebo tĺkov, je väčšinou sympaťák. Pretože my ostatní sa radi pozeráme na niekoho, kto je menej pohyblivý ako my. Prečo by potom v zoologických záhradách stálo tak veľa divákov pred výbehom s medveďmi?