ov, ktorí podmieňujú normalizáciu vzťahov s republikánskou stranou Sinn Fein vyriešením tejto pálčivej otázky, by tak IRA výrazne prispela k celkovému pokroku v mierovom procese. Mierny optimizmus v tomto smere signalizujú slová britskej ministerky pre Severné Írsko Mo Mowlamovej po stredajšom stretnutí s írskym premiérom Bertiem Ahernom, že "nie je už otázkou či, ale kedy IRA odovzdá zbrane".
IRA však odzbrojenie zatiaľ odmieta a tvrdí, že tak urobí až na základe dohody o kompletnej demilitarizácii. IRA a Sinn Fein pokladajú britskú armádu za okupačnú silu, pričom žiadajú zásadné zníženie jej stavov v duchu mierovej dohody. V súčasnosti sa v Severnom Írsku nachádza približne 16 tisíc britských vojakov a 135 vojenských základní. Ďalším argumentom republikánov je skutočnosť, že vyše 130 000 zbraní majú legálne v rukách protestanti. Všetkých 12 tisíc príslušníkov Kráľovskej ulsterskej polície (RUC), ktorú tvorí 93 percent protestantov, má okrem služobnej osobnú zbraň. Nespočetné množstvo zbraní ukrývajú vo svojich skladoch aj probritské teroristické organizácie. Mnohí republikáni sa obávajú, že v prípade "kapitulácie" by katolícke obyvateľstvo odrazu zostalo bez ochrany, ktorú donedávna suplovala práve IRA.
Podľa mierovej dohody by do Vianoc malo byť predčasne oslobodených 200 lojalistických a republikánskych väzňov. Podmienkou čiastočného odzbrojenia IRA je predovšetkým prepustenie republikánskych odsúdencov. Tých je vo väzeniach okolo 300. Člen severoírskeho parlamentu za Sinn Fein Gerry Kelly, ktorý sám v roku 1983 utiekol z väzenia Long Kesh, vyhlásil, že v súčasnosti spĺňa 100 republikánskych väzňov kritériá na okamžité prepustenie. Proti tomu však vystupujú unionisti, ktorí chcú, aby sa prepúšťanie väzňov uskutočňovalo paralelne s odzbrojovaním.
Autor: MARTIN MÓZER (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
