pani Clintonová, pracovala v tom čase v Právnom výbore Snemovne reprezentantov a osobne sa podieľala na príprave impeachmentu proti Nixonovi.
Aféra Watergate sa začala celkom nevinne počas kampane v roku 1972, keď boli niekoľkí bývalí agenti FBI a CIA prichytení pri snahe preniknúť do sídla volebného štábu demokratov v rovnomennej washingtonskej štvrti. Republikán Nixon, ktorý napokon z kampane vyšiel víťazne, poprel, že bol o príprave celej akcie informovaný a škandálu neprikladal nikto veľký význam. Až o dva roky neskôr sa najmä vďaka redaktorom Washington Post Bernstainovi a Woodwardovi podarilo objasniť pozadie škandálu, a najmä to, že Nixon už šesť dní po jeho prepuknutí rokoval so svojimi poradcami o možných politických dôsledkoch. Prezident sa však dopustil chyby a odhalenie až do poslednej chvíle popieral, čo ho napokon stálo hlavu. Po tom, čo začal Právny výbor Snemovne reprezentantov prípravu procesu impeachmentu, sa Nixon v dramatickom televíznom prejave v noci 8. augusta 1974 dobrovoľne vzdal.
Čerstvá absolventka Yaleskej univerzity Hillary Rodhamová bola v časoch ťaženia proti Nixonovi veľmi úzko spojená s renomovanou právnickou kanceláriou Johna Dorra a spolu s kolegom Berniem Nussbaumom patrila k Nixonovým najúhlavnejším prenasledovateľom. Hillary sa v roku 1975 stala pani Clintonovou a Nussbaum obhajoval neskoršiu prezidentskú dvojicu v afére Whitewater.
Od čias Nixona sa však v Amerike veľa zmenilo. Garment, ktorý v uplynulých dňoch poskytol interview talianskemu denníku Corriere della Sera, sa domnieva, že Clinton sa z Nixonovej aféry poučil a už na začiatku sa vyvaroval chyby, ktorej sa dopustil jeho predchodca. Nixon bol podľa neho impulzívny človek, ktorý sa v čase vypuknutia škandálu ním nechal doslova pohltiť. Clinton naproti tomu sústredil celú svoju pozornosť na riešenie domácich a svetových problémov a do kariet mu hrá aj ekonomický boom, ktorého dozvuky Amerika stále prežíva. Nedávne stretnutie s britským premiérom Blairom, brazílskym prezidentom Cardosom a talianskym premiérom Prodim na okraj jesenného zasadnutia OSN označili mnohí za pokus o zrod celosvetovej demokratickej "ľavice", ktorá sa snaží vniesť do globálnej politiky sociálny rozmer. A tak zatiaľ čo milióny ľudí na svete sledovali pokorujúce scény z Clintonovej výpovede, zožal prezident v pléne OSN aplauz na otvorenej scéne. Podľa Garmeta Američania nenávidia médiá, ale ešte viac sa im protivia právnici. Nárast prezidentovej popularity po odvysielaní pokorujúceho záznamu z jeho výpovede vysvetľuje tým, že "symbolom Clintona je dnes v očiach Američanov krvácajúci ranený býk, ktorého sa v aréne snaží k smrti ubodať sadistický matador v právnickej sutane". Zároveň však Garment upozorňuje, že Amerika vidí aféru z úplne iného zorného uhla ako Európa, ktorá celú záležitosť zľahčuje, pričom "ignoruje fakty a nerada vidí amerického prezidenta v pokornej póze, pretože jednoducho potrebuje spojenca, ktorý je silný a rozhodný".
