1. Súbor základných demokratizačných krokov - ide o politické opatrenia, ktoré sú na Slovensku už dlhší čas predmetom verejných diskusií a sú dostatočne známe.

2. Plné obnovenie dialógu s demokratickým Západom, predovšetkým s USA, ale aj s krajinami EÚ.

3. Zlepšenie susedských vzťahov, najmä s budúcimi členmi aliancie - s Poľskom, Českou republikou a Maďarskom. Osobitne je tu významná rola Poľska ako regionálnej mocnosti.

4. Pokračovanie slovenskej účasti v Partnerstve za mier.

5. Osobitnou kapitolou je prehodnotenie vzťahov s Ruskom, racionálne, ale dôkladné zváženie uzatvorených zmlúv. Ak slovenská zahraničná politika bude dôsledná vo svojom integračnom úsilí, bude treba rátať s protiopatreniami tých síl, ktoré si neželajú vidieť Slovensko plne integrované v spoločenstve demokratického Západu.

Všetky doteraz naznačené kroky si vyžiadajú oveľa aktívnejšiu diplomaciu, výrazné personálne zmeny zabezpečujúce nielen oddanosť, ale aj kvalifikovanosť diplomatického zboru pri ich plnení.

6. Rozsiahla vysvetľovacia a vzdelávacia kampaň - úroveň znalostí o NATO je na Slovensku žalostná.

7. Výraznejšia účasť občanov a mimovládnych organizácií na formovaní zahraničnej politiky.

8. Postupné zmeny v politickej kultúre, tolerantnejšie ovzdušie vo vzťahu k maďarskej národnostnej menšine.

9. Budovanie priaznivého imidžu, lobbovanie v prospech Slovenska. To sa však dá robiť len vtedy, keď ide o "nespochybniteľný tovar", uplatniteľný na trhu.

10. Slovensko by nemalo byť iba konzumentom bezpečnosti, ale aj jej producentom. Žiaľ, takmer vôbec sa nehovorí o tom, ako by naša krajina mohla osobitne prispieť do pokladnice euroatlantickej stability a bezpečnosti.

(MARTIN BÚTORA v kapitole Bezpečnosť Slovenska očami predstaviteľov slovenských elít)