S snahe zistiť, ako vníma problémy vstupu Slovenska do NATO politická a spoločenská elita krajiny, uskutočnil kolektív autorov 49 individuálnych štandardizovaných rozhovorov s reprezentantmi vládnych aj opozičných parlamentných strán, ich mládežníckych organizácií, s osobnosťami akademického sveta, médií, hospodárstva, odborov, armády i mimovládnych organizácií. Pri ich analýze sa autori sústredili na skúmanie kauzálnych atribúcií - teda príčin, ktorými ľudia zdôvodňujú či interpretujú nejakú udalosť. V tomto prípade išlo o interpretáciu faktu, že Slovensko nebolo prijaté v prvom kole rozširovania NATO. Analýzou rozhovorov autori zistili, že slovenská politická a spoločenská elita sa delí do dvoch vyhranených skupín - na skupinu internalistov, ktorí vidia príčinu neakceptovania Slovenska primárne vnútri SR, a skupinu externalistov, ktorí hľadajú príčinu v zahraničí, respektíve mimo prúdu hlavných politických udalostí na Slovensku.
Medzi externalistami sú takmer výlučne predstavitelia politických strán vládnej koalície a ľudia, ktorí sú im politicky blízki. Odmietanie kauzálnej súvislosti medzi vlastným konaním a jeho následkami, teda nepozvaním Slovenska do NATO, nie je pre externalistov len obranným postojom. Obsah ich odpovedí totiž naznačuje, že je im vlastná svojská interpretácia politickej podstaty NATO i nepochopenie, ba až odmietanie kritérií, ktoré aliancia stanovila pre krajiny uchádzajúce sa o členstvo. Viacerí respondenti tejto skupiny odpovedali spôsobom, ktorý naznačil, že hľadanie externých príčin je ich štandardnou interpretáciou sveta a svojej roly v ňom, a to aj mimo príbehu Slovenska a rozširovania NATO. Nie je vylúčené, že aj mimo politiky...
Internalisti sú spravidla predstavitelia opozičných politických strán a ľudia s kritickým pohľadom na politiku koalície HZDS, ZRS a SNS. Väčšina ich odpovedí hľadajúcich príčinu vyradenia Slovenska ukazuje do vnútra štátu, na politické dianie na Slovensku a na predstaviteľov vládnucich politických strán.
Je pozoruhodné, že kauzálne atribúcie týchto dvoch skupín sa neprekrývajú a nezhodujú ani v jedinom prípade. Odhaľujú tak dve odlišné videnia politického diania vo sveta i na Slovensku, ktoré sú do tej miery nekompatibilné a nezmieriteľné, že budia dojem, ako keby nešlo o tú istú udalosť, tú istú krajinu, či tú istú alianciu. Zrážka týchto dvoch pohľadov na príčiny integračného zlyhania Slovenska je zároveň zrážkou dvoch nezlučiteľných politických konceptov. Premieta sa do nej zásadný spor o charakter politického režimu na Slovensku a o jeho zahraničnopolitickú orientáciu.
(FRANTIŠEK ŠEBEJ, MICHAL VAŠEČKA, MARIÁN NIČ
v kapitole Pohľady predstaviteľov slovenských politických
a spoločenských elít na bezpečnosť a vstup SR do NATO)
