šie - Severoatlantická aliancia. V súvislosti s týmto zjavným zahraničnopolitickým neúspechom sa vynorilo množstvo závažných otázok: Ako je možné, že Slovensko, po dlhý čas jasný kandidát na vstup do NATO medzi prvými, sa napokon nedostalo do prvej skupiny uchádzačov? Akú úlohu v tom zohrali jednotliví politici a ich strany? Čo sa odohrávalo na pôde parlamentu? Aký charakter mala verejná rozprava v elektronických médiách a v tlači? Aké bolo stanovisko slovenskej armády? Ako sa angažovali občianske organizácie? Ako sa vyvíjali názory verejnosti na vstup Slovenska do NATO a na príčiny nezaradenia SR do prvej skupiny kandidátov? Aká bola pozícia USA a Ruska? Čo o tom súdia predstavitelia amerických vládnych štruktúr, experti z Kongresu a amerických akademických kruhov? Ako zmýšľajú predstavitelia slovenskej politickej a spoločenskej elity? Ako si predstavujú bezpečnosť Slovenska? Týmito a mnohými ďalšími otázkami sa podrobne zaoberalo trinásť autorov - výsledkom ich práce je publikácia s názvom Slovensko v šedej zóne? a podtitulom Rozširovanie NATO, zlyhania a perspektívy Slovenska. Vydal ju Inštitút pre verejné otázky a jej editormi boli Martin Bútora a František Šebej. Táto kniha ucelene a analyticky prerozprávala dramatický príbeh "Slovensko a NATO" - prerozprávala ho podrobne, plasticky a s vypočutím všetkých hlasov, ktoré v tomto príbehu zazneli. Jej cieľom bolo nielen zhromaždiť fakty pre budúcich historikov, ktorí budú posudzovať úspechy a zlyhania slovenských politikov i obyvateľstva, ale predovšetkým pripraviť solídne východisko na sériu krokov nevyhnutných pre slovenský "reparát" na pôde NATO. Detailne totiž hovorí o tom, čo by budúce politické reprezentácie a občania SR rozhodne nemali robiť, ak chcú, aby sa ich krajina začlenila do aliancie. Editor M. Bútora za všetkých autorov publikácie vyjadril spoločné presvedčenie, že na začiatku každej nápravy musí byť jasné, presné a všestranné pomenovanie a diagnóza jestvujúceho stavu. Kniha Slovensko v šedej zóne? túto diagnózu predkladá v najúplnejšej podobe.