Vládny návrh štátneho rozpočtu dostal v Čechách v utorok svoju definitívnu podobu. Sociálnodemokratický kabinet Miloša Zemana napokon potvrdil, že aj Česká republika by mala mať tú "česť" zoznámiť sa v roku 1999 s fenoménom deficitného rozpočtu vo výške takmer 27 miliárd. Proces zostavovania rozpočtu vďaka nerealistickým nárokom jednotlivých ministrov pri obhajobe ich rezortov chvíľami pripomínal aj psíčka s mačičkou pri výrobe torty.
"Je to príliš veľa, ministri prejavili nedostatok citu pre kompromis," povedal pre ČTK analytik spoločnosti Prague Securities Petr Zahradník k rozpočtovému deficitu vo výške 26,8 miliardy Kč. V príjmoch navrhovaného rozpočtu je zahrnutá aj vyššia spotrebná daň za pohonné hmoty a cigarety, navýšenie sociálneho poistenia zhruba o 2,4 percenta. Vláda odôvodňuje plánovaný deficit snahou naštartovať ekonomický rast, ktorý by sa mal podľa ministra financií Iva Svobodu pohybovať medzi 1,0 až 3,0 percentami. Inflácia by mala dosiahnuť 7,0 až 8,5 percenta a nezamestnanosť 7,5 až 8,4 percenta.
Východisková pozícia pre parlamentný boj o rozpočet je jasná a treba dodať, že pre Zemanov kabinet pesimistická. Vláda zatiaľ môže v parlamente rátať len s podporou svojich poslancov z ČSSD. Ani tí však spočiatku neprejavovali nad výškou schodku veľké nadšenie. Komunisti podmieňujú svoju podporu prísľubom, že vláda nebude pokračovať v politike zadlžovania obcí. Rozpočtový deficit pre nich nepredstavuje podľa predsedu parlamentného klubu Vojtěcha Filipa problém. Hľadať podporu medzi pravicovými stranami však bude ČSSD len veľmi ťažko. ODS opozičná zmluva s ČSSD nezaväzuje k tomu, aby v parlamente podporila návrh štátneho rozpočtu. Podľa podpredsedu ODS Ivana Langra neprichádza do úvahy ani možnosť, že by počas hlasovania poslanci ODS opustili rokovaciu miestnosť. "Žiaden odchod, zdvihneme ruku proti," povedal Langr pre Lidové noviny.
ODS prekáža, že vláda ráta s daňovými príjmami, ktoré ešte nie sú ani schválené, čo klausovci interpretujú tak, že výška deficitu je v skutočnosti 45 miliárd Kč. Rovnako neoblomný postoj zaujali aj predstavitelia Únie slobody (US) a KDU-ČSL. Súčet poslancov ODS, US a KDU-ČSL v 200--miestnom parlamente je 102, a tak ani príliš neprekvapuje, že podpredseda vlády Pavel Mertlík už oznámil, ako vláda hodlá postupovať, ak rozpočet neprejde v prvom čítaní. Aký je teda Mertlíkov recept? Priezračne jednoduchý - delegovať zodpovednosť za prípadné škrty vo výdajoch na poslancov - napríklad škrt v oblasti školstva bude v Mertlíkovej interpretácii znamenať zrušenie piatich škôl. Takéto populistické priloženie nožíka na parlamentný krk však zrejme príliš fungovať nebude. O rušení škôl alebo čohokoľvek iného totiž napokon môže rozhodnúť len vláda.
