Slovensko od vyhlásenia samostatnosti rozdeľuje akýsi novodobý "berlínsky múr", ktorý sa tiahne celou krajinou, oddeľuje od seba priateľov, ba i celé rodiny, stúpencom rôznych názorov bráni vo vzájomnej komunikácii, živí neznášanlivosť k tým "na druhej strane", bráni zdravej súťaživosti, ktorá je nevyhnutná pre zrod nových myšlienok, u niekoho vytvára pocit bezmocnosti a u iného zase pocit neobmedzenej moci. Pokazil nám dobré meno, urobil zo Slovenska nedôveryhodnú, hašterivú krajinu, ktorá sa stále viac stáva potenciálnym zdrojom konfliktov. Vzájomná nedôvera narastá, silnie presvedčenie, že celú záležitosť možno riešiť iba umlčaním tej druhej strany. Skúsenosť dvadsiateho storočia nás ale učí, že takéto riešenie konfliktov iba vytvára zárodky ešte hlbších problémov. Modly nám presne určujú, čomu veriť, čo považovať za správne, koho treba glorifikovať a koho opľúvať. Boh našich predkov, i keď nie vždy správne pochopený, dával možnosť slobodne sa rozhodnúť. A rozdiel medzi tým, keď niekto niekomu určuje čomu má veriť, a medzi slobodným rozhodnutím, je obrovský. Múr, rozdeľujúci Slovensko, je znakom spoločenskej krízy, slovo kríza pochádza z gréčtiny a znamená križovatku, rozhranie. Je to stav, keď ľudia stále viac chápu, že kráčajú po ceste, ktorá nikam nevedie.
Autor: PAVOL STANO, Nový Smokovec
