Salmovský palác - niekdajšia rezidencia švajčiarskeho veľvyslanectva v areáli Pražského hradu na Hradčanskom námestí (situovanom oproti Arcibiskupskému palácu) sa v týchto dňoch stal miestom prezentácie dvoch výtvarníkov - Andreja Augustína (1964) a Petra Faltusa (1968). Hoci nejde o tradičný výstavný priestor, Správa Pražského hradu sa až do vyriešenia financovania celkovej rekonštrukcie Salmovského paláca rozhodla využívať ho na výstavné účely. Po letnej expozícii Telo a fotografia - česká fotografia 90. rokov je výstava A. Augustína a P. Faltusa obsahujúca okolo 80 pastelov, akrylov a grafík obidvoch výtvarníkov len druhou inštalovanou v tomto impozantnom paláci. Jej názov je "Párání pěkňoučka - pokojíčky a nepokoje", ktorý slovenský výtvarník žijúci v Prahe A. Augustín v rozhovore pre SME priblížil nasledovne: "‘Pokojíčky‘ sú návratom do detstva, v ktorom som si vytváral svoje domčeky. Nikto z dospelých do nich nemal prístup. Väčšina z nás určite pozná hru opustených perinákov, prevráteného hojdacieho kresla, cez ktoré je prehodená stará deka so šachovnicovým vzorom, alebo ‘pokojíčky‘ postavené z leporel a knižiek. ‘Nepokoje‘, to je doba, v ktorej žijem dnes, a je veľmi vzdialená časom bezstarostného a voňavého detstva. ‘Nepokoje‘ - to znamená aj dôvod na psychické vyrovnávanie sa s realitou. Jej negatívne až tragické výsledky sú však sformované krásou, a nie škaredosťou."

Povedľa dlhodobého priateľstva, spoločných výstav a tisícky strávených hodín spája A. Augustína a P. Faltusa na pražskej výstave aj príbuzná poetika obrazov, ktoré spája jednotne vytvorená atmosféra priestoru. "Myslím si, že bude súhlasiť aj Petr, keď poviem, že výstava je predovšetkým o pocitoch," hovorí A. Augustín. "Preto sme chceli vytvoriť atmosféru, ktorá by navodzovala našu predstavu diváckeho vnímania výstavy a našich obrázkov." V praxi k tomu popri obrázkoch slúžia aj desiatky neustále svietiacich sviečok, ktorých množstvo sa modifikuje podľa intenzity vonkajšieho svetla. Iné umelé svetlo sa pri vytváraní asociácií na výstave nevyužíva. Kolekcia A. Augustína bola prevažne pripravovaná špeciálne na túto výstavu. "Chcel by som, aby moje obrazy vyvolávali určitý pocit, aby sa divák vcítil do predstáv, ktoré nemusia byť len totožné s mojimi, ale ktoré si vytvára aj on sám. Chcel by som, aby sa človek nechal unášať svojou predstavivosťou a reagoval len na podnety, ktoré u neho obraz vyvoláva." Andrej Augustín skončil v roku 1989 v Prahe Vysokú školu umeleckopriemyselnú (ateliér propagačnej grafiky a plagátu), z čoho bola odvodená aj jeho predchádzajúca voľná tvorba, založená na dekoratívnej kresbe. V posledných rokoch sa, podľa vlastných slov, púšťa do maľby so všetkými svojimi maliarskymi fajnovosťami. "Chcem si dokázať, či to zvládnem," hovorí A. Augustín, ktorý si však stále okrem snového poetizmu ponecháva aj ironickú "nadsázku" a prvky výtvarnej grotesky. "Inšpirácia? Tá býva rôzna. Literatúra, hudba, výstavy, ale i náhodne videný motív z televízneho videoklipu. Sú to aj spomienky na detstvo, ktoré stále podvedome zostávajú zakódované v našich mysliach. Rozhodne si však môj nápad neškicujem a netrápim sa za stolom pri jeho formálnom stvárnení. Chcem, aby maľba bola spontánna, nezaťažená prílišnou kompozičnou komplikovanosťou."

Výstava, ktorá potrvá do 3. novembra, bude mať 28. septembra svoju "vernisážovú oprašovačku" - priateľské stretnutie, na ktorom vystúpi aj sólista Opery ND v Prahe Vratislav Kříž - osobnosť, ktorá sa do povedomia širokej verejnosti dostala aj zaspievaním hymny ČR na Staromestskom námestí počas tohtoročných osláv olympijského zlata českých hokejistov. K expozícii, ktorá by mala mať svoje budúcoročné pokračovanie po slovenských mestách, vyšiel vďaka firme PosAm (majiteľom je známy milovník umenia a zberateľ P. Kneppo) kvalitný katalóg prezentujúci súčasnú výtvarnú tvorbu obidvoch výtvarníkov.

ĽUDO PETRÁNSKY ml.