"Ešte nie je nič stratené," tvrdí Lothar Geissler, člen vedenia Nemeckej komunistickej strany (DKP). To, čo podľa Geisslera nie je stratené, je "zospoločenštenie výrobných prostriedkov a diktatúra robotníckej triedy". V "Akčnom programe", ktorý nemeckí komunisti vydali k voľbám do spolkového snemu, sa tiež analyzujú dôvody "porážky" reálne existujúceho socializmu. Predovšetkým to vraj bola vonkajšia a vnútorná kontrarevolúcia a pokus prenášať skúsenosti Sovietskeho zväzu do vyspelých kapitalistických krajín. Napriek tomu však nemeckí komunisti sľubujú, že sa neprestanú usilovať o víťazstvo socializmu vybudovaného podľa poučiek Marxa, Engelsa a Lenina. "Pre nemeckých komunistov je to v súčasnosti ťažké," priznáva Lothar Geissler.
Pred zrútením komunistického režimu v bývalej NDR žila západonemecká DKP predovšetkým zásluhou finančnej podpory susedného "štátu robotníkov a roľníkov". V roku 1989 mala asi 50 000 členov, modernú budovu ústredného sekretariátu v Düsseldorfe, veľký tlačový koncern, ktorý vydával tiež ústredný denník Unsere Zeit. Po tom, čo prestali chodiť finančné injekcie z východného Berlína, sa muselo vedenie presťahovať do niekoľkých skromných miestností v "Ulici nádeje" v Essene. Unsere Zeit vychádza už len ako štrnásťdenník v náklade 10 000 výtlačkov a strana má necelých 6000 členov. "Sú to presvedčení marxisti-leninisti," hovorí o nich bývalý člen DKP, pracovník Úsavu pre sociálny výskum v Hamburgu Reinhold Müller. Nemeckí komunisti sú prestarnutí, ich priemerný vek je vyše 60 rokov. Vari jediná mladá komunistka žije v Augsburgu: 34-ročná študentka romanistiky Isabella Paapeová, ktorá tam kandiduje tiež za DKP vo voľbách do spolkového snemu. Je jednou z ôsmich kandidátov DKP, ktorí sa v Nemecku uchádzajú o poslanecký mandát - aj keď vedia, že nemajú žiadnu šancu.
Tiež pokus spolupracovať s tzv. Stranou demokratického socializmu (PDS), nástupkyňou bývalej komunistickej Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED) vo východnom Nemecku, DKP nevyšiel. Vedenie PDS zakázalo svojim členom, aby boli súčasne členmi oboch strán. A tak má DKP na východe Nemecka dohromady 300 členov, PDS zase na západe necelých 2500. V niektorých západných spolkových krajinách sa však funkcionári PDS nad dogmatikmi z DKP predsa len zmilovali. V Hamburgu, Bavorsku a Dolnom Sasku sú niekoľkí na kandidátke PDS do spolkového snemu. Ale len na posledných miestach. RUDOLF STRÖBINGER, Bonn
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
