ej olympiády 1988, zapísala do histórie kráľovnej športov najfantastickejšiu kapitolu spôsobom ako nikto pred ňou a asi ani po nej. Na americkej kvalifikácii 88 v Indianapolise zabehla 100 m za 10,49 sekúnd, čím prekonala najlepší výkon histórie Evelyn Ashfordovej 10,76 s z roku 1984. Na soulskej olympiáde bežala "Flo-Jo" 200 m za 21,34 sekúnd. Najrýchlejší čas predtým držala z roku 1984 Nemka Marita Kochová 21,71 s. V súčasných tabuľkách sú druhé Marion Jonesová 10,65 s, resp. Merlene Otteyová 21,64 s. Na ostatných priečkach sú rozdiely stotinkové!
V noci z nedele na pondelok nečakane a bolestne dotĺklo v kalifornskej Lagune Beach srdce atletickej superlegendy. Presná príčina smrti zostáva zatiaľ zahalená tajomstvom. Pôvodná verzia hovorila o zlyhaní srdca, hovorca Americkej atletickej federácie Pete Cava tvrdí, že mohlo ísť aj o epileptický záchvat. "Všetko by mala objasniť až pitva a lekárska správa," vysvetlil Cava.
Florence Griffithová sa v roku 1987 vydala za olympijského trojskokanského víťaza 1984 Ala Joynera, ktorý je bratom ďalšej legendy svetovej atletiky, diaľkarky a viacbojárky Jackie Joynerovej-Kerseeovej. "Flo-Jo" už vo februári 1989 oznámila, že končí s aktívnou športovou činnosťou a chce sa naplno venovať rodine. V novembri 1990 sa manželom Joynerovcom narodila dcérka Mary Ruth. Okolnosti absolútne ojedinelého výkonnostného pokroku Griffithovej—Joynerovej, odchod zo scény prakticky ihneď po soulskej olympiáde, na ktorej prichytili najchýrnejšieho dopingového hriešnika, kanadského šprintéra a v tom čase svetového rekordéra Bena Johnsona, patrili a patria medzi záhady inak exaktnej atletiky. Dopingové podozrenie na adresu šprintérky sa zdalo byť jediným logickým vysvetlením. Faktom však zostáva, že Florence nikdy nič nedokázali, ona sama špekulácie vehementne odmietala. Nielen zo slušnosti tradičného "o mŕtvych len dobre" si pamiatka na "Flo-Jo" nezaslúži, aby sa jej výnimočné výkony, zjav a prínos pre svetový šport hodnotili s pochybnosťami.
Po svojom odchode z atletických oválov sa okrem podnikania v oblasti športovej módy venovala Griffithová—Joynerová predovšetkým práci s mládežou. Práve na túto činnosť nezabudol vo svojom vyjadrení, ktoré priniesla agentúra TASR, ani prezident USA Bill Clinton: "Aj keď dosiahla vrchol svetového športu, nikdy nezabudla na svoj pôvod. Celý svoj čas a silu venovala pomoci deťom, a to hlavne tým, ktoré pochádzali z najchudobnejších častí krajiny." Česť jej pamiatke. Obraz zo soulskej olympiády, keď na 200 m dobiehala so šarmantným úsmevom k hviezdnemu času, zostane naveky Monou Lisou športu.
PETER FUKATSCH
FOTO – REUTERS
