Motto tohoročných Kremnických, predtým Slovenských, gagov - Premena Slováka obyčajného na človeka zábavného - sa stalo skutočnosťou. Pred osemnástimi rokmi sa zrodila myšlienka usporiadania tohto podujatia, jediného svojho druhu na Slovensku, v hlavách niekoľkých kremnických nadšencov z Divadla v podzemí a klubu Labyrint. Zámer bol jasný. Umožniť divadlám malých foriem navzájom sa spoznať a inšpirovať, oživiť starobylé uličky stredovekej Kremnice čímsi novým, netradičným, rozospievať, roztancovať ľudí, a najmä prinútiť ich pochopiť a vnímať humor všetkými zmyslami. Ba počuť ho nielen ľavým a pravým, ale i stredným uchom. Do mesta prichádzali stovky účinkujúcich, medzi ktorými boli v prvom desaťročí aj také osobnosti ako M. Lasica a J. Satinský, M. Markovič, J. Filip, M. Labuda, S. Štepka, V. Kubal… Verní a originálni maskoti lojzovci hrali, spievali a varili na námestí demikát. Roky od počiatku festivalu sa presypali do druhej polovice desaťročia a zrazu sa stal čímsi fádnym, ba uvažovalo sa, či by nebolo lepšie organizovať ho len jeden deň a len raz za dva roky. Začiatkom jari tohto roka sa pôvodní organizátori, medzi nimi i jeden z otcov festivalu Roman Vykysalý, ocitli pred hamletovskou otázkou Byť či nebyť? Boli. "Nevzdali sme sa myšlienky, hoci boli okamihy, že v obrovskej časovej a finančnej tiesni sa to nepodarí. Vidím však stovky ľudí, mesto sa krúti v pestrom kolotoči všetkých umeleckých, humoristicko-satirických a hudobných žánrov," skonštatoval manažér podujatia Alfréd Haško. Do Kremnice cez uplynulý víkend prišla dokonca i "tá sviňa z Horného Výplachu". Sama. Z vlastného presvedčenia obetovala svoj život na podporu podujatia. Do chrumkava upečenú ju zjedli herci, klauni a hudobníci, ktorých sa tu zišlo do dvesto. Tridsaťdva podujatí trojdňového festivalu sa uskutočnilo priamo v srdci mesta, pri Hu-morovom stĺpe, fontáne a na nádvorí Labyrintu. Maskot festivalu, mím Vlado Kulíšek alias Charlie Chaplin sa okrem vlastných sóloviek motal ulicami, "kradol" deckám bicykle, ťapkal chutné zadočky žien a ich vzdušné bozky si schovával do vnútorného vrecka saka. Minipešia zóna mesta bola obsadená štyrmi strašidlami: Šidlom, Chechtadlom, Lepidlom a Smrtkou z Chodúľového divadla Vranov. Strašidlá s úžasom zistili, že máloktorí rodičia čítajú deťom rozprávky, no zároveň kvitovali vedomosti detí zo slovenskej gramatiky. To, že živá ryba sa píše s tvrdým y, je nemenná pravda, no v prípade, že je mŕtva, mäkká a dva týždne nezmrazená, malo by sa toto vybrané slovo písať ako riba! Pohár improvizácie býva vždy nosným programom festivalu. Je to naozaj majstrovská ukážka toho-ktorého herca - aký má zmysel pre nezmysel. Spomedzi siedmich súťažiacich súborov bolo pre porotu (R. Vykysalého, I. Kováča. M. Kasprzyka a P. Bakera) dosť zložité vyradiť v troch kolách hercov, ktorí sa s obrovskou dávkou recesie zhostili počas troch minút tém: Utajení svedkovia dobýjajú gagy, Som brzda spoločnosti, Zima ako v ruskom filme, Zašitie ozónovej diery. Jednoznačne exceloval a víťazom Pohára improvizácie sa stal Adrian Ohrádka z DS Šurany-Bánov. Za Cestovanie vlakom z Bojníc do Kremnice získal keramický "šer-beľ, zvaný Ranné kašľanie". Bombou Kremnických gagov 1998 bol večer Milana Markoviča. Vyše dvoch hodín čakalo pred kremnickým kinom viac ako tisíc jeho priaznivcov. Žiaľ, kino s kapacitou asi 300 miest mohlo toto potešenie poskytnúť len slabej tretine čakajúcich. Keby sa spomínaný večer konal na námestí, ako bolo pôvodne plánované, Markovičovi by tlieskalo azda i tritisíc humoruchtivých ľudí všetkých vekových kategórií.
KATARÍNA SCHMIDTOVÁ
