hospodárstva. Naopak, stále vypuklejšími sa stávajú dlhodobé problémy či už v oblasti exportnej výkonnosti a z nej vyplývajúcej obchodnej bilancie a deficitu bežného účtu, v oblasti prehlbujúcej sa nestability bankového sektora a v oblasti deficitného štátneho rozpočtu a jeho refinancovania.
V prvom polroku tohto roku bol dosiahnutý rast HDP v stálych cenách o 6,1 %. Pri miernom zmiernení tempa rastu nedošlo k zásadnej zmene v štruktúre tvorby HDP, a tak dominantným bol rast investícií, ktoré stúpli o 10,6 %, pričom podiel investícií na celkovom HDP stúpol nad 37 %. Konečná spotreba domácností stúpla iba o 3,2 % a jej podiel na HDP klesol na 51 %. Podiel spotreby štátnej správy klesol na 18,7 %. Čistý export, rozdiel medzi dovozom a vývozom, dosiahol v prvom polroku mínus 42,3 mld Sk a v porovnaní s prvým polrokom minulého klesol o ďalších 10 %.
Svojím spôsobom kľúčový vývoj exportnej schopnosti má naďalej negatívny trend. V druhom štvrťroku klesla exportná výkonnosť slovenskej ekonomiky na najnižšiu úroveň od vzniku SR, zároveň došlo k zvýšeniu dovoznej náročnosti na najvyššiu úroveň od zavedenia dovoznej prirážky. Podiel exportu na HDP klesol na 51,21 % (v minulom roku 56,4 %, rok predtým 63,04 %), podiel dovozu na HDP stúpol na 63,22 %. V druhom štvrťroku tak pasívne saldo obchodnej bilancie dosiahlo 12 % HDP a s ohľadom na definitívne vynulovanie dovoznej prirážky v poslednom kvartáli je iba ťažko možné očakávať zlepšenie tohoto stavu. Národná banka pritom už v menovom programe na tento rok označovala za bezpečnú hranicu pasívneho salda obchodnej bilancie 5 % HDP.
Pasívne saldo platobnej bilancie vyplývajúce z obchodného deficitu je vykryté zahraničnými úvermi. Najpodstatnejším tohtoročným plusom na kapitálovom účte bola emisia eurobondov slovenskej vlády, jej prínos však bude skôr či neskôr vyčerpaný. MF sa v posledných týždňoch opäť dostalo do stavu akútneho nedostatku prostriedkov, a tak je nútené akceptovať rastúce úrokové sadzby, ktoré pri posledných aukciách prekročili 25 %. Úplne nejasným ostáva spôsob refinancovania štátneho dlhu po štvrtkovom kolapse na medzibankovom trhu, ktorého sprievodným znakom bol nárast úrokových sadzieb až na 60 % p. a. Tento prepad bol spôsobený hlbokým podstavom v sektore, za ktorým stála neochota centrálnej banky doplniť chýbajúce zdroje. Jej motívom bol pritom tlak na korunu, tentoraz však vyvolaný čisto domácim dopytom. Pri takmer úplnej absencii je zrejmé, že o udržaní koruny v súčasnom pásme budú rozhodovať hlavne domáce subjekty.
Na konci prvého polroku dosiahla hrubá zahraničná zadlženosť SR 11,3 mld USD, pričom podiel krátkodobej zadlženosti mierne stúpol na 4,7 mld USD. Čím ďalej väčšou otázkou sa stáva schopnosť získania nových zahraničných zdrojov. Spôsob financovania doterajšieho rastu HDP prostredníctvom úverov a doterajšia nízka proexportná efektívnosť týchto rastu vytvárajú pre Slovensko v období narastajúcej globálnej nervozity veľmi zraniteľnú pozíciu. Evidentnou tak zostáva potreba zmeny doterajšej hospodárskej politiky, rovnako evidentnou je však aj potreba reštriktívnych opatrení v rámci tejto zmeny. Jedinou alternatívou zmeny je však gradácia už v súčasnosti vypuklých problémov, vedúca ku krachu.
JURAJ KOVÁČIK
P67 value, spol. s r. o., Bratislava
