ová sa na trati stíhacích pretekov na 6 km na MS v letnom biatlone v Osrblí držala v popredí, a keď v následnej stojke vybielila všetkých päť terčov a ako prvá vyrazila zo strelnice, aj Sanitra radostne poskočil. Martina mala kilometer a pol pred cieľom pred Ukrajinkou Lemešovou takmer polminútový náskok, a i keď predposledná rana v poslednej položke 25-ročnej rodáčke z Dolného Kubína uletela, prvý individuálny titul majsterky sveta, i keď "len" v letnom biatlone, si už nedala vziať. Do cieľa vbiehala so slovenskou zástavou v ruke a za obrovského jasotu osrblianskych fanúšikov. Po zlate z ME 1994 v Jablonci a o rok neskôr v Zakopanom môže Schwarzbacherová spoznávať aj chuť svetového prvenstva. Pocity tesne po dobehu ešte opísať nedokázala. Pred štartom totiž napriek sľubnej piatej priečke z piatkového šprintu tak vysoko zďaleka nerúbala. "Neverila som si, až sto metrov pred cieľom som uverila. Posledné kolo a kopec do cieľa však boli strašné, ponúkanú zástavu som sa bála vziať do rúk z obavy, že od únavy spadnem," vyhŕklo v cieli zo šťastnej víťazky pár minút po tom, ako sa dokázala vymaniť zo zástupu gratulantov. Úspech však šípila už po tretej streľbe. "Bolo to hrozné, streľba mi dlho vôbec nešla, ale keď som sa blížila na stojku, povedala som si, že musím trénerovi dokázať, že viem strieľať presne a rýchlo. Hop alebo trop a vyšlo to. To posledné trestné kolo po chybe na poslednej položke som bežala ako odušu," pokračovala Martina. To už ju realizačný tím na trati burcoval, koľko vládal, a J. Sanitra mohol ešte pred cieľom prijímať prvé gratulácie. "Je to výborné. Odmena pre tých, čo nám držali palce v Nagane. O všetkom rozhodla tretia položka. Kým súperky zaváhali, Martina dala s chladnou hlavou nulu. Po problémoch a zraneniach v príprave je to o to cennejší výsledok. Priznávam, nečakal som ho," dodal reprezentačný kouč. Martina sobotňajší titul radí vo svojej kariére veľmi vysoko, jej vrcholom však podľa nej bola olympiáda v Nagane, kde v ženskej štafete odovzdávala ako prvá. "Vždy, keď si doma pustím na videu záznam, vbehnú mi do očí slzy." V Osrblí mali tú najsladšiu príchuť. Usmiaty Martinin osobný tréner Milan Gašperčík mal len jedno želanie: "Kiežby jej to tak šlo aj v zime."
RASTISLAV HRÍBIK, Osrblie
(Spravodajstvo uverejňujeme na 4. strane).